Systém, ktorý bol predtým, bol paušálny. Štát dotoval nemocnice a aj platy lekárov. Keďže sme sa mali všetci rovnako dobre, teda rovnako zle, aj lekári sa mali dobre primerane okoliu. Ich platy boli iba o niečo vyššie ako robotnícke a za starostlivosť navyše sa platilo "všimné". Bolo to verejným tajomstvom. Nemocnice mali pridelené určité prostriedky a podľa nich vyskakovali tak vysoko, ako sa dalo. Špecializované pracoviská a nemocnice pre prominentov mohli vyskakovať vyššie.Po "vypuknutí" slobody v roku 1989 sme sa všetci stali prominentmi. Všetci sme si začali byť rovní a nemocnice zvýšili svoju starostlivosť a lekári svoje platy. Bolo moderné, aby štát dlhoval sám sebe. Veľkým nemocniciam bolo poradené, aby neplatili účty za vodu, a lektrinu, lebo aj tak všetko bolo štátne. Prišiel však čas, kedy sa zo štátnych podnikov stali súkromné a tie svoje peniažky začali vymáhať aj od nemocníc.Štát, teda my, sme sa dostali do úzkych. Vyplatili sme zo spoločnej kasy dlhy všetkých nemocníc a začali sme dúfať, že už nebudú vyrábať nové dlhy. Súkromným nemocniciam, ktoré vtedy vznikli, sa to aj darilo. Lenže rýdzo štátne chceli žiť na sekeru aj naďalej. V mnohých sa vôbec nešetrilo, nepozeralo sa dopredu aj napriek tomu, že dlh za nich nemal kto zaplatiť. Mohli platiť iba peniažkami, ktoré dostali od poisťovní za vykonanú prácu.Nemocnice s najšikovnejším vedením museli urobiť to, čo nerobili možno od Základnej školy. Sadnúť ku kalkulačkám a preratávať, kde sa dá ušetriť, aby aj platy mali dobré a aby aj paciento dostal to, čo potrebuje. Začal platiť iný mechanizmus než dovtedy. Lepšie sa začali mať lekári v nemocniciach s lepším vedením. Skutočným pánom nemocnice sa nestal hlavný primár, ale hlavný manažér. Ten spolu s primárom radil kde ušetriť a kde naopak pridať.Nie všade to zrejme pochopili, a tak dnes máme nemocnice, kde je radosť ísť a máme také, hlavne v niektorých okresných mestách, že človek by sa najradšej operoval a zašil sám. V takýchto nemocniciach šafária tak ako kedysi. Na prvý pohľad žiadna úspora energií, žiadna starostlivosť o prostredie a o starostlivosť pacienta, len vrecká na plášťoch sú väčšie a viac odstávajú, aby tam vošla aj obálka formátu A5.Na druhej strane pribudli súkromné nemocnice, kde sa na prvý pohľad šetrí všade, okrem zdravia pacienta a platov lekárov. Sú tam niektoré služby za príplatky, no tie už nekončia vo vreckách lekárov, ale na spoločnom konte nemocnice, ktorá ich opäť investuje do zdravia pacientov a platu lekárov.Možno do toho nevidím a je to oveľa zložitejšie. Ja osobne však prichádzam do veku, že ak ráno vstanem a nič by ma nebolelo, asi už budem mŕtvy. Ak reforma zdravotníctva pomôže k tomu, že pribudne dobrých nemocníc, kde lekári budú mať vyššie platy a niektoré zlé nemocnice zaniknú, lebo gazdujú zle, myslím si, že pre pacienta to bude výhra. Bude to výhra ak základnú lekársku starostlivosť mu tie dobré nemocnice poskytnú lepšiu a pri nižších nákladoch ako tie, ktoré sa nemôžu spamätať z toho, že socializmus by sa mal pominúť aj s jeho myslením.Viem, že je to oveľa zložitejší problém, a aj to, že neexistujú iba zlé a iba dobré nemocnice. Je to náročnejšie. Je potrebné, aby poisťovne nemocniciam dávali dostatok, no hlavne nech je to dobre využité. Nech lekári štrajkujú a nech si žiadajú vyššie platy ale v prvom rade od svojich nadriadených a nech títo nech nie sú iba pánmi v nemocnici. Nech v prvom rade s peniazmi pacientov dobre gazdujú. Lebo tam, kde je veľa pánov a žiaden gazda, zle sa žije...
