Duchovné vedenie nie je absolútne potrebné, ale všetci, čo sa usilujú o dokonalosť nech porozmýšľajú nad potrebou vedenia. Duchovný vodca nezvestuje „Božiu vôľu", ale učí vedeného hľadať ju. Nerozhoduje za vedeného, ale učí ho rozhodovať tak, že prvé rozhodnutia robia spoločne. Nie vernosť vodcovi, ale vodca aj vedený musia byť verní Duchu Svätému.„Keď sa dávate na duchovný život a keď v ňom chcete pokročiť, nespoliehajte sa sami na seba, ale s jednoduchou učenlivosťou hľadajte a prijmite pomoc toho, kto s múdrou skromnosťou môže viesť vašu dušu, ukázať vám nebezpečenstvá, poradiť vám vhodné prostriedky a vo všetkých ťažkostiach vás môže správne riadiť a viesť vždy k väčšej dokonalosti..." (PiusXII.)Duchovný vodca si musí v prvom rade uvedomiť, že Duch Svätý účinkuje nielen na vodcu, ale aj na vedeného. Božiu vôľu objavujú spoločne.- Obyčajne to býva kňaz zvolený trvalejšie (nie je dobré často meniť). Ideálne je, keď je aj spovedníkom Predstaveného si nevyberáme (vo vonkajších veciach).- Má slúžiť pokorne - rešpektuje osobnosť vedeného, usmerňuje, vysvetľuje, avšak neubíja.- Láska k vedenému - hlboké priateľstvo, duchovné a sväté.- Hlboký intenzívny duchovný život - svätý, ktorý sa namáha o svätosť.- Vzdelanie - vedomosti a rozoznávanie duchov (psychológia, sociológia...)- Skúsenosť - vlastná, poznanie iných duchovných vodcov (sv František Saleský - Filotea, sv. Ján z Kríža...)- Múdrosť - nielen vedomosti, ale dokázať sa vžiť, pochopiť...Vedený je ten, kto túži po vedení a hľadá vodcu, ktorý je k dispozícii. Je potrebné aby vzbudzoval dôveru a aby sám dokázal dôverovať.- Nie je dobre, keď má viacerých na porovnanie. Iného si má hľadať vtedy, ak sa mu zdá, že duchovný vodca žiada veci v rozpore so svedomím.Musí mať:1. Ducha viery - že ich vedie Duch Svätý.2. Otvorenosť srdca - nechať nazrieť vodcovi do svojho vnútra odhaľuje - pokušenia, slabosti, túžby, úmysly, predsavzatia, plány, vlohy. Robí to jednoducho, triezvo, stručne a bez rozvláčnosti.3. Pokorná podriadenosť - nie je síce viazaný poslušnosťou, ale je viazaný učenlivosťou. Keď sa nepodriadi vodcovi ide proti múdrosti. Bez ochoty poslúchať by vedenie nemalo zmysel.4. Duchovná samostatnosť - čoraz viac sa musí vedený naučiť rozhodovať sám. Ak o všetkom rozhoduje vodca, zabíja slobodu, a dar múdrosti sa u vedeného stáva nevyužitým.Vodca a vedený - Obaja sa opierajú o sviatosti, vodca má byť láskavým otcom, má mať určitú pevnosť. Vodca nemôže všetko dovoliť, pretože Boh má určité požiadavky, nemôže viesť vedeného do hriechu. Vedenie sa má konať individuálne, Je záväzná mlčanlivosť z oboch strán. Najlepšie ak sa koná ústne, môže sa aj písomne, musí však byť zabezpečená diskrétnosť.Prostriedky duchovného vedenia - Otvorenie svedomia - nejde hlavne o hriechy, ale o pohnútky prípadne problémy s ktorými si ťažko poradím. Kto nemá problémy, neznamená to, že jeho duchovný život nie je na výške. Bežné problémy si človek dokáže vyriešiť sám. Duchovné vedenie neskúma skutky, ale príčiny týchto skutkov. Pýtať sa prečo! Duchovné vedenie nepomáha iba bojovať s chybami, ale najmä s objavovaním darov a s ich rozvíjaním. Často je ťažšie odhaliť dobro, ktoré je v nás, ako zlo.Schéma podľa ktorej by mohol prebiehať rozhovor:1. a) Vzťah k Bohu b) k sebe c) k blížnym2. Starostlivosť o zdravie, podmienky pre plnenie povinnosti stavu, duch. život (sviatosti, modlitba, spytovanie svedomia, lektúra, obnova...)Ovládanie zmyslov, vášní, povahových vlastností - boj s hlavnou chybou, pomoc blížnym, apoštolát, plnenie smerníc duchovného vedenia.3. Zdravotný stav, hmotné zabezpečenie, krstné povolanie, birmovné povolanie, špeciálne povolanie, kontakty pomáhajúce,prekážajúce. Stáva sa, že vedený hovorí to, čo vodca chce a nie to, čo sám potrebuje.Vedený môže prerásť vodcu - je to chyba vodcu, ak nerastie. Duchovný vodca by nemal robiť z tých, ktorí sú mu zverení automaty svojej firmy. Nemalo by sa povedať: Toto sú Jožovci, Janovci a iní - ovci. Každé duchovné vedenie vyžaduje veľa pokory pred Duchom Svätým, ktorý je jediný správny duchovný vodca a treba aby ho počúval aj vodca aj vedený.Duchovné vedenie sa končí „šťastným zánikom". Vtedy vedený sám dokáže vnímať hlas Ducha a od vodcu vyžaduje iba sviatostnú pomoc a občasnú radu.
