Možno niekto z vás bude mať pocit, že by som nemal túto slávnostnú chvíľu kaziť pripomienkou, že niektorí na slávnostnom bankete majú špinavé ruky a nezaslúžené medaily. Možno si niekto povie, že by som nemal pripomínať "partizánov" ktorí dlhé roky poberali zvýšené dôchodky a ich jediným hrdinským činom bolo to, že pomohli preniesť na kúsok muníciu, ktorú pri prvom výstrele v diaľke nechali ležať a utiekli. Možno by som nemal pripomínať, že keby nezutekali slovenskí partizáni pri Strečne z jedného krídla, nebolo by tam zahynulo toľko francúzskych partizánov, ktorí nám prišli pomôcť vydobyť slobodu.Chcem to však pripomenúť preto, aby sme netešili iba z hrdinských skutkov pravých hrdinov povstania, ale aby sme si pripomenuli aj to, že to nebolo všetko tak idylické, ako nám to vykresľovali filmy z čias socializmu. Dnes už vieme, že niektoré veci by sa mohli vyvíjať ináč, keby ľudia vtedy najskôr premýšľali, a až potom konali. Je veľkou škodou, že sovieti plán partizánskeho odboja odobrený Angličanmi najskôr dlho študovali a potom si urobili po svojom. Je veľkou škodou, že mnohí sovietski partizáni na začiatku povstania nedokázali na viacerých miestach rozlíšiť medzi vojakmi - nemeckými okupantmi a civilmi - obyvateľmi Slovenska nemeckej národnosti, ktorí pokojne žili vo svojich domovoch. Sklenné, Biely Potok, Martin, Vyhne...Je smutné, že vtedajšia vláda pozvala nemeckú armádu, aby ochránila civilistov pred vyčíňaním zatiaľ neorganizovaných partizánov a nedokázala poriadok zabezpečiť našimi vojskami a zorganizovať odboj. Je smutné, že namiesto pridania sa k odboju sa k celému dianiu naša armáda postavila podľa rozkazu vtedajších predstaviteľov ako nečinne sa prizerajúca sila.Je škodou, že ešte predtým sa viacmenej bez nás rozhodlo, že budeme oslobodení a zaujatí našim sovietskym "bratom" a nie západnými mocnosťami. Ľudia zapojení do povstania boli odkázaní sami na seba, zakiaľ vojská Červenej armády spolu s inými, aj našimi vojakmi sa veľmi pomaly prebíjali cez Dukelský priesmyk. Všetky tieto okolnosti smerovali k tomu, že povstanie nemohlo byť úspešné a trvalo v podstate iba niekoľko týždňov. Je smutné, že všetky zásluhy za povstanie si po vojne privlastnili komunisti, ktorí dlhé roky pred nami utajovali odvrátenú tvár povstania.Celé povstanie trvalo necelý mesiac a zahynulo v ňom asi 20 000 ľudí, bolo to osemkrát viac ako za celú vojnu na území Slovenska predtým. Najhoršie bolo to, čo nasledovalo po potlačení povstania. Na Slovensko boli poslané jednotky SS známe svojou krutosťou, na ktorú doplatilo veľmi veľa obyvateľov Slovenska. Vypálené obce, vyvraždené celé rodiny, obnovenie transportov Židov, vytvorenie Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy. Povstanie bolo neúspešné a dotiahlo do našej krajiny všetky hrôzy vojny, vrátanie lámania charakterov, kedy vlastní udávali vlastných, aby si zachránili život, alebo zo zištných dôvodov.V každom prípade bolo dobré, že sa do povstania zapojilo mnoho čestných ľudí túžiacich po slobode. Vďaka tomu sme po vojne neboli zaradení medzi zločinecké štáty. Dnes je dôvod na oslavu, ale hlavne na uvedomenie si toho, že sloboda sa rodí z obiet ľudí, ktorí za túto slobodu buď položili život, alebo prekonali strach pred smrťou a postavili sa na stranu pravdy. Sú to aj ľudia, ktorí riskovali svoje životy a pred nacistami aj pred domácimi nacionalistami chránili židovské rodiny. Týchto ľudí by sme si mali vážiť. Väčšinou sú to skromní ľudia, ktorí nevypínajú svoju hruď s metálmi. Vedia veľmi dobre, že vo vtedajšej situácii sa toho veľa urobiť nedalo, no urobili čo mohli. Toto sú skutoční hrdinovia, a ako roky plynú, je ich medzi nami čoraz menej. Sú to ľudia, ktorí v ťakých časoch nemysleli iba na seba.Viem, že v tomto krátkom článku nie je možné popísať všetky zákutia dvoch tvárí povstania. Nechcel som však vypisovať iba oslavné ódy na tých, ktorí boli skutočnými hrdinami vtedajších udalostí. Spomínať na históriu je pekné, no je potrebné z nej sa aj poučiť, aby sme neopakovali staré chyby. Je dobré si uvedomiť, že v tom čase žili aj hrdinovia aj nehrdinovia. Neposudzujme tých, ktorí v tých ťažkých časoch zlyhali, pretože nemáme istotu, ako by sme sa zachovali na ich mieste. Poučme sa z ich chýb a povzbuďme sa na odvahe tých, ktorí si ani v hrozných podmienkach nedali zlomiť charakter...
