Návrhy by som v prvom rade rád počul od vás. Začnime uvažovať nad tým už teraz, lebo keď príde júl, už bude ťažšie sa nám dohodnúť. Dohodnime si spoločné termíny už teraz, skôr ako príde leto, lebo aj keď vtedy dni budú dlhé a noci krátke, ubehnú nám rovnako rýchlo ako teraz. Nemali by sme to všetko ponechať na náhodu. Jasné, že nám dobre padnú aj neplánované stretnutia a akcie, no zopár záchytných bodov by sme si mali naplánovať už teraz.Jedným z nich by určite mohla byť púť do Levoče. Rád by som si to odkráčal aspoň z Rakús do Levoče spolu s tými, ktorí sa neboja prekonať pár kilometrov na vlastných nohách. Cestu naspäť už budete asi musieť zvládnuť bezo mňa, lebo nie je jednoduché nájsť náhradu na nedeľné sväté omše. Ďalšou akciou by mohla byť spoločná turistika napríklad do Slovenského raja, Vysokých Tatier, či Veľkej Fatry, myslím, že by sa nás našlo zopár, ktorí by sme autami pobrali všetkých odvážnych turistov.Viem, že viacerí, najmä mladší, máte niektoré veci naplánované už teraz, aj z toho dôvodu bude dobré začať sa na spoločných akciách dohadovať čo najskôr, nech niekedy v budúcnosti nebedákame nad tým, že sa v dedine ani poriadne nepoznáme, lebo každý sa uzaviera do svojho úzkeho okruhu priateľov, z ktorých mnohí ani nie sú odtiaľto. Veď podľa všetkého väčšina z nás tu bude spolu bývať niekoľko desaťročí (ja dúfam, že mne sa podarí aspoň jedno :-) a tiež pripomínam, že ako rodina veriacich by sme sa nemali stretávať len pod strechou kostola. Rodina je miesto, ktoré sa buduje hlavne spoločnými neformálnymi stretnutiami, kedy o nič nejde, kedy sa ľudia stretnú len tak.Ja si pamätám na stretnutia u nás doma večer. Volali sme ich "čierna hodinka". Bolo to obyčajne po tom, ako sme prišli z kostola, po tom, ako bol obriadený dobytok, a už sa ani nedalo nič dobehnúť z toho, čo sme nestihli urobiť za denného svetla. Čiernou sme ju nazvali preto, lebo sa obvykle natiahla do neskorého večera a trvala aj vtedy ak už susedia mali pozhášané, alebo sedeli pred blikotajúcimi obrazovkami. My sme sedeli v kuchyni, neprekážalo nám to, že riad budeme umývať už s viečkami, ktoré padajú, lebo tie strávené chvíle klábosením "o ničom" stáli za to, nevadilo, ak nám utiekol aj nejaký film. Ten niekedy zopakovali, no čierne hodinky boli neopakovateľné...Ak chceme, aby nám spoločne išlo o niečo, mali by sme sa vedieť stretnúť vtedy, keď nejde o nič, kedy sa nestíhame venovať ničomu súrnemu, lebo sme si práve urobili čas pre to, čo je dôležité. Chcem pozvať čím viacerých k uvažovaniu nad tým, aby sme si našli čas na prehlbovanie spoločných priateľstiev. Veď Ježiš nás nazval priateľmi a záleží mu na tom, aby sme aj my medzi sebou vytvárali priateľské vzťahy. Čakám na akýkoľvek návrh, najlepšie osobne, ale môže sa o prázdninách rozbehnúť aj diskusia napríklad na facebooku. Urobme niečo pre to, aby tieto naše prázdniny boli aspoň o kúsok krajšie, ako tie posledné. Cez prázdniny odkladáme knihy z papiera, aby sme sa čo najviac naučili z knihy života. V tejto knihe sú najkrajšou kapitolou naši priatelia, tí, ktorých tam máme už teraz, no aj tí, ktorých tam zaradíme možno aj počas týchto našich prázdnin...Tento článok je určený hlavne mojej farskej rodine, no ponúkam ho tu ako zamyslenie sa nad prázdninami pre všetkých, ktorí po ich skončení chcú mať dobrý pocit z pekne strávených chvíľ. Niektoré plány sa už rozbehli iné nás len čakajú. Prajem naozaj pekne strávené prázdniny všetkým, ktorí si tento článok prečítajú...
