Myslím, že v prvom rade je potrebné uvedomiť si úlohu, akú má v našej spoločnosti prezident. Nie je to zákonodarca, ktorý by mohol nejaký zákon priamo presadiť, maximálne môže nejaký zákon na krátky čas zabrzdiť, kým parlament znova nezahlasuje rovnako. Prezident má veľmi malý vplyv na priame zákonodarstvo. Akýkoľvek "maličký" poslanec môže byť pri hlasovaní o zákone viac ako prezident, lebo niekedy jediným hlasom poslanca môže zákon prejsť, alebo neprejsť. Prezident u nás je iba reprezentatívna osobnosť, a jeho úlohou je navonok predstavovať, čo Slovensko je a čo nie je. Nemal by predstavovať však len nejakú úzku skupinu ľudí, pretože je reprezentantom všetkých obyvateľov Slovenska a hodnôt, ktoré uznávajú a rešpektujú.Je potrebné si jasne uvedomiť, že ak by parlament opakovane schválil zákon napríklad o tom, že každá druhá kapusta sa bude sadiť hore koreňom, bude ho musieť napokon podpísať aj vtedy, ak by to bolo proti rozumu aj proti jeho vlastnému presvedčeniu. Z hľadiska presadzovania zákonov je v podstate skoro jedno, aké názory vyznáva a aké hodnoty sú mu blízke a drahé. Nie je to jedno v tom ohľade, že jeho hlas, hlas človeka postaveného v určitej pozícii, je počuteľný na viacerých fórach, a teda má aj väčší vplyv na formovanie verejnej mienky. Veľkosť takéhoto vplyvu ale záleží na veľkosti jeho osobnosti a na tom, nakoľko je rešpektovaný v spoločnosti. Takúto autoritu si však nemôže vynútiť, hoci je najvyšším veliteľom vojska. Autorita je totiž ako mydlo, čím viac ju požívate, tým jej máte menej.:-)Myslím, že pri voľbe prezidenta ide o to, aby sme mali ako reprezentanta človeka, ktorého za "svojho" budú považovať veľké skupiny občanov z rôznych názorových prúdov. Na Slovensku po tom všetkom, čím sme prešli, by to jednoducho povedané mal byť človek "za ktorého sa bude hanbiť čo najmenej ľudí". Mal by to byť človek, pre ktorého je prioritou byť prezidentom všetkých ľudí, človek, ktorý bude zo všetkých síl presadzovať vo všetkých oblastiach základný princíp spoločného dobra. To, čo je spoločným dobrom spoločnosti sa nedá dopredu vedieť, a nedá sa k tomu dospieť lobistickým prehlasovaním odporcov opačného názoru. Spoločné dobro je hodnota, ktorú je potrebné neustále hľadať v trpezlivom dialógu pri rešpektovaní ľudských práv.Keďže je potrebný dialóg a trpezlivosť, mal by to byť človek schopný veľkého "koaličného potenciálu", ktorý sa k spoločnému dobru bude usilovať dostať rešpektovaním princípu spravodlivosti, princípu, ktorý každému dáva to, čomu patrí. Okrem spravodlivosti by mal vnímať aj potrebu ľudskej solidarity, nie socialistickej, kde sa tatko štát bude paternalisticky starať o všetko, ale takej, kde sa bude ľuďom pomáhať k svojpomoci tam, kde je to najefektívnejšie. Z toho dôvodu to musí byť človek, ktorému je jasné, čo je to subsidiarita. Je mu jasné, že nie je povolené odobrať jednotlivcom to, čo môže vykonávať vlastnými silami a prideliť to nejakému spoločenstvu, a tiež že nie je dovolené preniesť na väčšiu a vyššiu spoločnosť to, čo môžu vykonávať nižšie a menšie spoločenstvá. Na druhej strane bude presadzovať to, aby štát vo svojich nezastupiteľných úlohách bol čo najlacnejší a čo najefektívnejší.Nie je jednoduché vnímať spoločnosť v jej rozmanitosti. Predpokladám zle, ak si myslím, že človek presiaknutý socialistickým zmýšľaním to nedokáže? Predpokladám zle, že to nedokáže človek, ktorý spomedzi všetkých ľudských hodnôt jednoznačne predstavuje len niektoré, a ktorého autoritu rešpektuje len malé percento ľudí na Slovensku? Chcel by som mať prezidentku, alebo prezidenta, za ktorého by som sa nemusel hanbiť, prezidenta, ktorý by napríklad pri britskej kráľovnej, pri ruskom, alebo americkom prezidentovi nevyzeral ako niekto, kto sa tam dostal iba omylom. Prezidentské voľby nie sú o odmeňovaní za nejaké predchádzajúce zásluhy, nevolíme kráľa, ani nerozhodujeme o udelení medaily, rozhodujeme o tom, kto bude reprezentovať našu krajinu pred celým svetom. Budem voliť človeka, o ktorom som presvedčený, že predstavuje čo najviac z hodnôt, ktoré som uviedol v tomto článku.
