Prišli s nimi aj dvaja biskupskí tajomníci. Práve sme sa radili s don Bokorom v kancelárii, keď naraz vstúpili hostia do izby. Prvý sa ozval Dr.Kmeťko: - Prišli sme si pozrieť, ako žijú naši prví saleziáni v Šaštíne! Už ste si tuná privykli? - Na to nemáme čas, vaša excelencia. Máme veľa starostí, lebo o mesiac čakáme príchod našich chovancov, ktorí sú v Perose Argentine. Najväčšiu starosť som mal však v tej chvíli, keď som nevedel nachytro rozlúštiť ťažký problém, ako posadiť päť vzácnych hostí, keď mám v izbe len štyri stoličky. Pomohol som si tým, že som pritiahol môj kufor, ktorý slúžil za piatu stoličku. My domáci sme však museli zostať stáť. Jantausch poznamenal: - No to hádam ani sám don Bosco nebol tak chudobný ako vy, keď tu máte iba štyri stoličky v celom dome. Nato sa ozval administrátor Emil Czahel: - Vaše excelencie, aby ste vedeli, títo saleziáni nechcú ani piť víno na obed, lebo vraj šporujú na stoličky.- No dobre, keď sa tak majú veci - odvetil pán biskup Kmeťko - tu prispejem vám na niekoľko stoličiek. A podával mi 2-3 tisícky. Tak urobili aj ostatní hostia a chutno sa smiali. Dali nám aj svoje biskupské požehnanie a ešte v to odpoludnie odcestovali do Trnavy, spokojní, že nás našli veselých...
