Všetci sme pozvaní, aby sme boli blahoslavení duchom. Aby sme mali vyvážený vzťah k hmotným dobrám, a aby sme nezabúdali na chudobných, ktorých budeme mať vždy medzi sebou. Cirkev je povolaná a poslaná k tomu, aby pomáhala nielen svojim členom, ale všetkým ľuďom. Každý veriaci človek by sa mal usilovať zapojiť sa do života svojho národa tak, aby prispieval k rastu spoločného dobra. No nie iba to, mal by sa podľa svojich darov a schopností zapojiť do spravovania spoločnosti, do zvyšovania kultúrnosti a do riešenia spoločenských problémov, ktoré si vyžadujú riešenie potrieb všetkých ľudí, no najmä núdznych.Osobná angažovanosť nesmie byť obmedzená nejakými hranicami krajín. Sme povolaní k tomu, aby sme boli solidárni s celým ľudstvom. Máme sa podieľať na jeho ťažkostiach a brať za svoje oprávnené požiadavky toho, kto trpí, alebo je obeťou nespravodlivosti. Nemôžeme mlčať, ak vidíme, že je urážaný človek a jeho dôstojnosť. Musíme pranierovať porušovanie základných ľudských práv, pretože sú neporušiteľné a neodcudziteľné, sú súčasťou Božieho plánu s ľudstvom. Bohu záleží na osobnom slobodnom raste každého človeka. Každý kresťan pri krste dostal účasť na prorockej službe Ježiša Krista. A úlohou proroka je v prvom rade ohlasovať pravdu o základných ľudských právach. O tom, že sú súčasťou Božieho plánu.
