Skúsenosť nás učí, že sú ľudia, ktorí dokážu dobre vyjsť s každým človekom, a sú "hádavci", ktorým nie je možné vyhovieť. Takíto ľudia kľudne zneužijú čokoľvek, aby tým druhým ukázali, kto je tu dôležitý, a kto je podradný. Zvyšovanie vplyvu akejkoľvek inej skupiny takíto ľudia považujú za útok voči svojej osobe a urobia všetko preto, aby pri vypuknutí konfliktu mali za chrbtom čo najviac pritakávačov, prípadne ľudí ochotných sa pobiť "za správnu vec". Je úplne jedno, či sa jedná o krčmovú bitku, kde sa to deje nediplomaticky, alebo o medzinárodný spor, ktorý sa nedá urovnať jedným pivom.V takýchto konfliktoch najviac dokážu "naštartovať" nevyriešené, prípadne nevyriešiteľné veci z minulosti. Problém je to najmä vtedy, ak na obidvoch stranách je dostatok zahojených jaziev. Je možné na tieto jazvy poukázať, aby sme si pripomenuli bolesť pri ranách aj pri hojení, aby bol jasný dôvod bolesti sa vyhnúť. Je tiež možné tieto jazvy rozrezať a nasypať do nich soli. Konflikt môže vzniknúť vtedy, ak jedna strana poukázanie na starú jazvu považuje za jej narezanie a je ochotná hneď rozrezať tú svoju a nasypať do nej soli. Bežní ľudia, ktorí túžia žiť v pokoji a čerpať silu zo svojej viery, nemajú ochotu zapájať sa do takýchto nezmyslených sporov. Vedia, že by z toho nič nemali.Okrem nich sú tu však aj iní. Tí, ktorým v prvom rade nejde o vieru, ale o získanie politického vplyvu. Je v podstate jedno, či sa jedná o krčmové publikum, medzidedinskú hádku, či medzinárodný ekonomický vplyv. To nie sú veriaci, to sú fundamentalisti, ktorí porebujú mať triedneho nepriateľa, lebo nie sú schopní ponúknuť ako jednotiaci prvok lásku. Využívajú to, že pre väčšinu ľudí je silnejším jednotiacim prvkom nenávisť a závislosť na autorite. Tam, kde sa počíta s láskou, musí sa počítať aj so slobodou. V takomto prostredí majú vplyv iba skutočné autority a to kriľúni nie sú. Takíto ľudia sú v podstate egoisti, ktorým ide iba o udržanie si moci a vplyvu, a žiaľ, býva ich dostatok na obidvoch stranách.Skutočná autorita sa usiluje neroztáčať špirálu nenávisti, ale hľadá cestu lásky a odpustenia, a je ochotná ísť až po hranice nerozvážnosti a ohrozenia vlastnej identity. Silou sa nemôže porovnávať s tými, ktorých jednotiacim prvkom je nenávisť. Každé dejinami vyzreté náboženstvo príde na to, že na nenávisti nie je možné postaviť nič hodnotné. Som presvedčený, že ak by dnes žil prorok Mohamed, jeho vyhlásenia by neboli také ostré. Keby dnes žili vtedajší panovníci, tiež by sa tak ostro nevyjadrovali na adresu proroka. Ľudstvo odvtedy postúpilo našťastie o kus dopredu. Dnes sa už netoleruje šírenie pravdy mečom. Kultúrne krajiny vedia, že nenáviť je síce jednotiacim princípom, no veľmi zradným, lebo sa zvykne obrátiť proti ohlasovateľovi takejto cesty.Pokiaľ sa takéto konflikty týkali iba nejakých sporov vo vnútri nejakej krajiny, prípade medzištátnych konfliktov, mohli sme si dovoliť tváriť sa ľahostajne. Dnes je to ťažšie, lebo svet sa stal jednou dedinou a pri krčmovej bitke by nelietali iba stoly a stoličky a dotklo by sa to nás všetkých. Už nie je možné tváriť sa ľahostajne. Pred každým z nás stojí dôležitá úloha čo najlepšie vychádzať s "najbližším susedom". Informačná doba mení svet na jednu dedinu a počet najbližších susedov sa rapídne rozrastá. Už nie je možné grupovať sa na základe nenávisti k niekomu. Je čas byť silný, silný na odpustenie, silný na vzájomný rešpekt, rešpekt obyvateľov modrého dedinosveta...
