Aj rómski rodičia majú právo byť platnými členmi spoločnosti, a naša spoločnosť im veľmi často ubližuje tým, že ich veľmi málo motivuje k tomu, aby dostávali peniaze za to, že niečo robia pre spoločnosť. Pokusy ako VPP a aktivačné práce sú len čajovým odvarom uplatňovania zásady: "Kto nechce pracovať, nech ani neje!" V skutočnosti je pre mnohých Rómov výhodnejšie brať podporu a pracovať niekde načierno. Štát by tých práceschopných mal prestať podceňovať, a mal by im ponúknuť peniaze iba za uskutočnenú prácu. Predvčerom jedna učiteľka u nás povedala deťom, aby ich rodičia prišli o 7:45 do školy podpísať štipendium. Odpoveď žiaka bola, že nemôžu prísť, lebo ešte spia.Môj návrh? Sociálne dávky by mali dostávať iba tí, ktorí naozaj nie sú schopní pracovať. Ostatným by bola vyplácaná DENNÁ mzda podľa počtu odpracovaných hodín. Peniaze určené na sociálne dávky by prišli na obec, alebo na pobočku sociálneho oddelenia. Určité percento z toho by zostalo na zorganizovanie prác. Každý by mohol do mesiaca odpracovať určitý počet hodín, tí šikovnejší by mohli odpracovať aj za tých, ktorí nie sú ochotní pracovať. Ak by nemali žiadne nedoplatky, dostali by všetko na ruku. Ak by mali nedoplatky, dostali by polovicu a z druhej polovice by obec splácala za nich podlžnosti. Z celkovej sumy by išla časť financií (18%) na ich dôchodok. Polovička (9%) z toho by pokojne mohla ísť do druhého piliera na ich osobný dôchodcovský účet v niektorej DSS. Druhá časť by sa rozdelila nasledovne: 5% by išlo do priebežného dôchodcovského systému a 4% (2% otcovi a 2% matke, alebo tým, ktorí ich vychovali) by išli priamo na účet ich rodičom, v prípade, že sú dôchodcovia.Druhou prekážkou, s ktorou sa deti stretnú je to, že nedosiahnu vzdelanie, ktoré by pre nich bolo dobrým štartom do života. Záškoláctvo v podstate nie je trestané vôbec, a na mnohých školách najväčší hrdinovia sú najväčší darebáci. K tomu aby si získali vzdelanie ich nemotivuje ani rodina, ani komunita, v ktorej vyrastajú, a veľakrát ani škola, ktorá nemá žiadne páky na to, aby uplatnila nejaké sankcie voči tým žiakom a študentom, ktorí ostatným berú motiváciu k štúdiu. Deti sú takto najviac diskriminované najmä zo strany svojich spolužiakov.Môj návrh? Rodinné prídavky rozdeliť na dve časti. Jednu časť - výživné, by dostávali rodičia a druhú časť - školné, by dostávala škola. Toto školné by raz mesačne (10x do roka) prišli prevziať rodičia spolu so svojimi deťmi. Ideálne by bolo, keby školné každým rokom vzrástlo o určitú sumu, aby sa žiakom "neoplatilo" prepadnúť. Túto sumu by dostali už materské škôlky v prípade, ak je dieťa posledný rok v škôlke pred nástupom do prvého ročníka. O časť školného by prišiel žiak, ktorý svojím správaním diskrimunuje ostatných. Teda ten, ktorý ba mal zníženú známku zo správania a neospravedlnené hodiny. Jeho školné by bolo napríklad 300 Sk: 2 zo správania mínus 20 neospravedlnených hodín = 130 Sk. Zvyšných 170 Sk by škola použila na štipendia pre tie deti, ktoré dosahujú lepšie výsledky.Toto školné by bolo aj na stredných školách. V prípade, že by žiak odišiel zo školy, jeho rodičia by na neho až do jeho 18 rokov dostávali iba rodinné prídavky. Viac by sa mu "oplatilo" zostať na škole ako ísť domov a dostávať sociálne dávky. Po osemnástke by sa normálne mohol zapojiť do prác organizovaných obcou v prípade, že by si nenašiel nejakú prácu. V prípade nájdenia si práce a založenia si rodiny by dostával výrazný daňový bonus na každé narodené dieťa, tak ako je to teraz, len by asi bolo výhodné trochu ho zvýšiť. Okrem týchto diskriminácii zažívajú ešte aj iné: diskrimináciiu zo strany nájomcov bytov, kedy platči doplácajú na neplatičov, diskriminácia zo strany vlastných úžerníkovv, vlastnej neschopnej samosprávy, zo strany neschopných politických lídrov a rôznych prorómskych aktivistov, ktorí sa najviac aktivizujú pre výšku svojho bankového účtu.Zatiaľ som tú správu z USA nečítal, a preto nie som si istý, či sú tam uvedené aj tieto druhy diskriminácie, a či aj oni ponúkajú nejaké riešenia. Mali by sme si uvedomiť, že k princípu solidarity nepatrí iba to, aby sa bohatí podelili s chudobnými, ale aj to, aby bolo chudobnejším umožnené, aby podľa svojich možností a schopností boli prínosom pre spoločnosť. Je to veľmi hrubá diskriminácia voči každému človeku, ak mu neumožníme, aby aj on mal podiel na vytváraní spoločného dobra, ako člen ľudskej rodiny má právo byť pre svoju rodinu užitočný...PS. Len pre úplnosť uvediem, že tieto opatrenia by sa netýkali len Rómov, ale všetkých obyvateľov Slovenska. To, čo zaberie na nich, určite zaberie na všetkých neprispôsobivých.
