Všetky vedné odbory, ktoré skúmajú interpersonálne pôsobenie v spoločnosti, musia spolupracovať s príbuznými vednými odbormi. Sociálna práca dnes využíva poznatky psychológie, sociológie, ale aj ekonomiky, politológie a iných vedných disciplín. Rovnako tieto vedné disciplíny využívajú poznatky sociálnej práce, ktorá je viac praktickou ako špekulatívnou vedou na overenie mnohých svojich paradigiem. Dalo by sa povedať, že dnes sa mnohé paradigmy stávajú spoločným základom pre stretnutie sa mnohých vied, kde každá veda skúma paradigmu pod iným, špecifickým zorným uhlom. Obrazne by sa to dalo pochopiť ako opisovanie toho istého diamantu pod iným zorným uhlom. Každý opis bude iný, a každý pomôže pochopiť bohatosť krásy toho istého diamantu.Práve zásluhou vied skúmajúcich zložité spoločenské javy vznikli nové teórie pokúšajúce sa vysvetliť zložité javy v spoločnosti. Výskum analýzy nestability a chaosu vo fyzikálnych a biologických javoch pomohli pochopiť mnohé procesy v spoločenských vedách. Upúšťa sa od vedeckej priamočiarosti a pripúšťa sa koexistencia viacerých paradigiem vplývajúcich na ten istý proces. Skúma sa komplexnosť, zložitosť, otvorenosť a mnohovrstvová prepojenosť rôznorodých systémov. Mnohé vedné odbory sa už dnes sústreďujú na kvalitatívnu analýzu a podporu sebaorganizačnej potencionality. Človek už nie je vnímaný ako objekt vnímania, ale ako zložitý subjekt spolupôsobiaci na riadení spoločenských systémov. Čoraz viac sa berie do úvahy potreba prepojenia výskumu a aplikácie v praxi, aby sa overila pravdivosť a dosah jednotlivých paradigiem na zmenu podmienok v spoločnosti.Sociálna práca patrí medzi vedné odbory, ktoré sú synchrónne paradigmatické. Vedy o človeku a o spoločnosti sa nemôžu porovnávať s exaktnými vedami. Človek žijúci v spoločnosti je príliš zložitý na to, aby sme ho dokázali charakterizovať jednou trvale platnou paradigmou. V tom istom čase platí množstvo niekedy aj zdanlivo protichodných paradigiem, a s vývojom spoločnosti sa objavujú stále nové a nové paradigmy, ktoré sa pokúšajú nájsť odpoveď na zachytenie zložitého neustále sa meniaceho pôsobenia človeka v spoločnosti. Vývoj v spoločnosti smeruje totiž nielen k vývoju možností uplatnenia človeka, ale prináša so sebou aj neustále nové druhy ľudskej núdze, na riešenie ktorých sociálna práca hľadá odpovede.Navyše globalizácia a informatizácia spoločnosti spôsobuje, že mnohé negatívne dopady rozvoja spoločnosti, ktoré boli doménou len niektorých spoločností, sa stávajú celospoločenským problémom, pretože sa objavili vo viacerých spoločnostiach a kultúrach. Mnohé spoločnosti si začínajú uvedomovať, že bez kvalitnej sociálnej práce odpovedajúcej na skutočné potreby spoločnosti, sa nedá dosiahnuť skutočný rozvoj spoločnosti. Uvedomujú si, že nemôžu podceniť túto oblasť, najmä v oblasti jej preventívneho pôsobenia. Výrazným motívom pre plnšie zapojenie sociálnej práce do spoločnosti je aj ekonomický ukazovateľ, ktorý poukazuje na to, že prevencia je vždy lacnejšie riešenie, ako následné sanovanie stavu, ktorý vznikol v dôsledku nedostatočnej prevencie.Ak spoločnosť má záujem na tom, aby ekonomicky rástla, musí si uvedomiť, že nemôže zanedbať oblasť sociálnej sféry. Nedostatočná práca v tejto oblasti spôsobuje zbytočne vysoké odvodové zaťaženie. Chudobných medzi sebou budeme mať vždy. Je však rozdiel, či im budeme dávať iba chlieb, aby nezomreli od hladu, alebo či sa budeme usilovať hľadať možnosti, aby si na tento chlieb zarobili prácou svojich rúk. Prvý spôsob robí z ľudí iba pasívnych prijímateľov pomoci, a prináša so sebou množstvo ďalších negatívnych javov. Druhý spôsob, živenie sa prácou, prináša so sebou ozdravenie spoločnosti v základných bunkách spoločnosti, priamo v rodinách. Je to o sebaúcte a rešpektovaní dôstojnosti ľudskej osoby. Je to o rešpektovaní toho, že každý človek má právo dostať podiel na tom, aby bol prínosom pre spoločnosť...(Čerpal som z knihy: Sociálna práca, Anna Tokárová a kolektív, 2003)
