Vždy sa pousmejem nad tým, keď nám katolíkom niekedy vyčítajú, že nám sa stačí vyspovedať a môžeme opäť beztrestne ubližovať druhým. Bohu záleží na všetkých svojich deťoch, preto mu nestačí ľútosť. Ak som niekomu ublížil, ľútosť nestačí, musím sa zo všetkých síl usilovať napraviť to, čo som pokazil. Toto si veľmi dobre uvedomovali napríklad aj mnohí z "bossov" talianskej mafie, ktorí o sebe tvrdili, že sú veriaci. Tí veriaci závideli neveriacim členom mafie, ktorí nemali pocit, že sa nikomu vyššiemu musia zodpovedať zo svojich činov.Nejde mi o to, aby som sa pozeral na druhých. Každý si životom nesie svoj batoh zla, ktoré urobil, a na tomto batohu má priviazané balóny dobra, ktoré mu tento batoh nadvihujú. Čím viac je zlých skutkov, tým viac musí byť tých dobrých, pretože inak hrozí, že človeka váha jeho zlých skutkov zlomí. Boh je pripravený vždy nám pomôcť s našou záťažou a povzbudzuje nás k získavaniu dobrých skutkov. Na to, aby to človek dokázal, musí pocítiť strach, strach zo zodpovednosti za svoje skutky, strach, aký pocítili Peter, Jakub a Ján, keď vstúpili do oblaku, kde sa Ježiš rozprával s Mojžišom a Eliášom. Tento strach bol aj obavou z toho, či dokážu naplniť očakávania takého mocného Boha.Človek má na výber. Môže žiť v obave a zodpovednosti, a môže žiť aj inak. Aj kresťan môže žiť tak, ako keby jeho bohom bolo jeho vlastné brucho, môže žiť ako nepriateľ Kristovho kríža. Môže v sebe potlačiť strach zodpovednosti voči Bohu a môže mu zostať iba strach z trestu zo strany ľudí, keď ho prichytia. Ľudia, ktorí sa neboja Boha, dosť často okolo seba rozširujú iný strach. Prinášajú strach tým, ktorým ubližujú. Ja osobne sa bojím Boha a ľudí, ktorí sa Boha neboja, no takýchto ľudí sa bojím oveľa viac. Takíto ľudia totiž nepociťujú zodpovednosť voči ostatným. Bohabojného človeka sa niet čo obávať.Je úplne jedno, či je bohabojný voči biblickému Bohu, ktorého pozná zo Zjavenia, alebo je bohabojný voči tomu, ktorého síce nepozná, no počuje ho veľmi dobre v hlase svojho svedomia.
