Ponúkam tu správu tak, ako ju uverejnila TK KBS. Nemali by sme zabúdať na takýchto ľudí, no hlavne by sme nemali zohýbať svoje chrbáty pred tými z mocných tohto sveta, ktorí nepochopili, čo to znamená spravovať veci verejné, a veľmi radi by nás manipulovali a zotročovali. V Poľsku veľmi pomohlo to, že ľudia pochovali strach, a odvážne sa začali dožadovať svojich práv: "Príbeh muža, ktorý sa z jednoduchého chlapca stal duchovným vodcom národa a symbolom odvahy v boji za slobodu a pravdu – takto možno charakterizovať poľský film „Popieluszko“ Rafaela Wieczynskeho, ktorý sa 19. októbra predstaví na IV. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Ríme.Film prináša príbeh otca Jerzyho Popieluszka, poľského kaplána hnutiaSolidarność, ktorý v osemdesiatych rokoch minulého storočia organizovaltajné sväté omše, modlitbové stretnutia a púte do Čenstochovej. Verný imzostal aj po zavedení stanného práva v decembri 1981. O dva roky neskôr hoobvinili z protištátnej činnosti a 13-krát ho predvolali na výsluch. Voktóbri 1984 sa stal obeťou ohavnej vraždy spáchanej tromi agentmi tajnejslužby. Jeho pohrebu sa 3. novembra 1984 zúčastnilo viac ako pol miliónaľudí, vrátane Lecha Walesu. Pod tlakom verejnej mienky sa vláda priznala,že vrahmi boli pracovníci ministerstva vnútra. Roku 1984 celé Poľskozadržalo dych - konal sa súdny proces s vrahmi kňaza. Po prvý raz vsocialistickom štáte mali byť príslušníci tajnej polície odsúdení. Veliteľskupiny únoscov Grzegorz Piotrowski a jeho bezprostredný nadriadenýplukovník Adam Pietruszka dostali trest 25 rokov väzenia. Ľudia po tejtoudalosti pochovali strach.Pri hrobke otca Popieluszka sa v roku 1987 modlil aj Ján Pavol II. zaudelenie titulu „služobník Boží“. O desať rokov nato sa začal procesPopieluszkovho blahorečenia. Na mieste jeho úmrtia dnes stojí kríž. Po jeho poslednej ceste z Bydoszcze do Varšavy sa organizujú štafetové behy, sympóziá. Pre ľudí akňazov sa otec Popieluszko stal vzorom neochvejnej dôvery v Boha a plnejobetavosti ako najistejšej cesty k osobnej slobode, pokoju a šťastiu.Dodajme, že film sa na festivale predstaví presne v deň 25. výročianásilného usmrtenia Jerzyho Popieluszka. Na festivale sa zúčastní ajrežisér a herec, nositeľ Nobelovej ceny za mier a vodca Solidarnośći LechWalesa, ale aj iní predstavitelia katolíckej a sekulárnej kultúry."Pokiaľ tu bude útlak, vždy budú Charty a Anticharty. Charty pre odvážnych a Anticharty pre zbabelých...Keďže sa nedá uviesť link na článok a do diskusií by to bolo pridlhé, pripájam pre tých, ktorí by sa chceli dozvedieť viac zo stránky: http://www.rytier.sk/ článok od môjho priateľa Ladislava Vrábela, ktorý veľmi dobre vie, čoho sú komunisti schopní."JERZY POPIELUSZKOJerzy Popieluszko sa narodil v dedinke Okopy v severovýchodnom Poľsku roku 1947. Od prvého sv. prijímania chodil denne na svätú omšu a sväté prijímanie 4 km peši .Oduševňoval sa hrdinskou smrťou kňaza Maximiliána Kolbeho. Jeho obľúbeným časopisom bol Rytier Nepoškvrnenej, ktorý založil Maximilián Kolbe. Na povinnej vojenskej službe veliteľ ho prichytil s ružencom v ruke. Prikázal ho hodiť na zem a pošliapať. Popieluszko to rozhodne odmietol. Bol za to tvrdo zbitý a daný do vojenského väzenia. Po tejto udalosti biskupovi Kraszsewskému povedal: "Ako je sladko trpieť za Krista". Za kňaza bol vysvätený kardinálom Štefanom Wyszynským. Pre zlý zdravotný stav ho neustanovili na faru, ale za duchovného do nemocnice.V nedeľu 30. augusta 1980 prišli na faru varšavského kostola prosiť o odslúženie svätej omše pre štrajkujúcich. Len Popieluszko mal odvahu ísť odslúžiť svätú omšu štrajkujúcim. To, čo pôvodne malo byť jednorazovým stretnutím, stalo sa mu naraz pravidelnou službou. Každú nedeľu odslúžil svätú omšu pre robotníkov, organizoval pre nich modlitbové stretnutia a púte do Čenstochovej. Ostal im verný aj po zavedení stanného práva v decembri 1981. Navštevoval odsúdených, organizoval materiálnu pomoc pre prepustených z práce. Keď si všimol, že jeden z robotníkov mal deravé topánky, vyzul svoje vlastné a vymenil si ich s robotníkom. Ten ich dodnes opatruje ako vzácnu pa-miatku. Každú poslednú nedeľu v mesiaci slúžil bohoslužbu za vlasť. Prichádzali na ňu davy ľudí nielen z Varšavy, ale i celého Poľska. Nechýbali známi herci a umelci. Otec Jerzy svojimi kázňami dával nádej, že pravda raz zvíťazí. Keď ho niektorí "horlivci" žiadali, aby pomenoval ľudí, ktorí sú zodpovední za súčasnú situáciu - ostal ticho. Tvár si vložil do dlaní, pokrútil hlavou a povedal : " Vy ste ma vôbec nepochopili. Ja nebojujem proti obetiam zla - ľuďom, ale proti zlu. Nad zlom treba víťaziť dobrom." V decembri roku 1983 ho obvinili z protištátnej činnosti, 13-krát ho predvolali na výsluch, no nedal sa zastrašiť a pokračoval v pastorácii robotníkov. Okolo jeho osoby sa množili "tajomné" udalosti: poškodenie auta, nehody. Kardinál Jozef Glemp si uvedomil nebezpečenstvo, aké jeho kňazovi hrozí, preto mu ponúkol štúdium v Ríme. Ale Popieluszko stále odkladal svoje rozhodnutie, až prišiel osudný deň - 19. október 1984. V anonymnom telefonáte bol varovaný, aby nešiel do Bydgoszczy, lebo na spiatočnej ceste do Varšavy bude zabitý. V poslednom rozhovore v aute povedal šoférovi Chrostowskému: "Keď som bol malý chlapec, bol som zvedavý, ako vyzerá gaštan zvnútra. Chcel som ho rozbiť kameňom, ale rozbil som si ruku. Keď som pozrel na ruku, ako mi z nej tečie krv, povedal som si, že dnes som podobný pánu Ježišovi na kríži."Vtedy traja príslušníci tajnej polície v uniformách cestnej kontroly zadržali jeho auto. Jeden z nich Popieluszkovho šoféra Waldemara Chrostowského posadil na predné sedadlo svojho auta so žiadosťou, aby mu ukázal doklady. Dvaja ostali s otcom Popieluszkom. Posledné slová, ktoré Popieluszko povedal boli: "Prečo so mnou takto jednáte?" Šofér počul tupý úder a výkrik a zbadal, že muži v uniformách kladú niečo ťažké do kufra svojho auta. Rýchlo nastúpili do auta a odišli. Popieluszkove auto nechali na ceste. Chrostowski si uvedomil, že sa s kňazom stalo niečo zlé. Keď zbadal svetlá dediny, rozhodol sa vyskočiť z idúceho auta. Policajti nezastavili, lebo ako neskôr vysvetľovali, nečakali, žeby niekto mohol prežiť pád z auta v rýchlosti 100 km/h. Waldemar Chrostowski však prežil. Prišiel na najbližšiu faru a prosil, aby informovali biskupa o unesení otca Popieluszka. V tom čase podľa výpovedí sa únoscovia zastavili na parkovisku v lese. Vytiahli Popieluszka z kufra, bili ho, hrozili mu a nakoniec ho zviazaného hodili do vodnej nádrže na Visle neďaleko Włocławka.Na druhý deň sa správa o udalosti rozšírila do celého Poľska i do sveta. Informovali o nej aj médiá. Pri kostole sv. Stanislava Kostku sa davy ľudí vo dne v noci modlili za kňaza. Vláda to nemohla ignorovať, lebo svedok prežil a nemlčal, páchateľov osobne poznal. Nemohla sa vyhovárať na "neznámych páchateľov", pretože šofér Chrostowski do podrobností opísal, čo sa stalo. Po niekoľkých dňoch, plných nervozity, pod tlakom ve-rejnej mienky a západných médií priznala, že únoscami boli pracovníci ministerstva vnútra, ktoré malo na starosti Cirkev a duchovných. 30. 10. 1984 v kostole a jeho okolí, kde dovtedy Popieluszko slúžieval svätú omšu za vlasť sa končila sv. omša za nezvestného Popiuluszku. Vtedy prišla do kostola novinárka a povedala kňazovi, že z rieky Visly vytiahli mŕtve telo kňaza Popieluszka. V tej chvíli všetci prítomní klesli na kolená a začali plakať. Kňaz zaintonoval pieseň "Ktorý za nás trpel muky", ale nikto v spievaní nepokračoval. Potom kňaz a prítomní v kostole veľakrát opakovali "Odpusť nám, ako aj my odpúšťame". Na pohrebe Jerzyho Popieluszka 3. novembra na nádvorí kostolnom sa zúčastnili zástupy ľudí.Obeta Popieluszkovho života sa stala pokračovaním jeho misie. Hrob a kostol sa stali pútnickým miestom. Vnútri kostola a na plote pribúdali ďakovné tabuľky od robotníkov z celého Poľska i výzvy na pokračovanie diela. Pokračovali aj sväté omše za vlasť. Pri hrobke otca Popieluszka sa modlil roku 1987 aj Svätý Otec. O desať rokov nato sa začal proces Popieluszkovho blahorečenia.Roku 1984 celé Poľsko zadržalo dych. Konal sa súdny proces s vrahmi kňaza. Po prvý raz v socialistic-kom štáte mali byť príslušníci tajnej polície odsúdení. Veliteľ skupiny únoscov Grzegorz Piotrowski a jeho bezprostredný nadriadený plukovník Adam Pietruszka dostali trest 25 rokov väzenia. Pri pohrebe kňaza Popieluszku v Poľsku pochovali strach. Bol to prvý krok na ceste k duchovnej slobode, ktorý mal vážne medzinárodné dôsledky, aj pre veriacich na Slovensku. Cirkev od tej chvíle cítila väčšiu slobodu. Na mieste jeho úmrtia dnes stojí kríž. Po jeho poslednej ceste z Bydoszcze do Varšavy sa organizujú štafetové behy, sympóziá a pre mladých ľudí, najmä kňazov, je vzorom plnej dôvery v Boha a plnej obetavosti ako najistejšej cesty k osobnej slobode, pokoju a šťastiu.V roku 2000 kardinál Józef Glemp pri bohoslužbách verejne prosil o odpustenie hriechov pracovníkov cirkvi. Povedal: " Ja osobne musím poprosiť o odpustenie Pána Boha i vás všetkých najmä kňazov a rodinu Popieliszkovu, že som nenašiel v sebe v ťažkých chvíľach dosť odvahy a statočnosti podržať kňaza Popieluszka, ráznejšie sa ho zastať a zachrániť mu život." 11. 10. 2004 pri svätej omši pri príležitosti 20. výročia smrti Popieluszka kardinál Glemp povedal: "Dnešné ľudstvo potrebuje nového Popieluszka, ktorý pravdivo pomenuje dnešnú situáciu, povie jasné slovo o korupcii, vydie-raní, nemravnosti a o bolestiach ľudí našich dní."Pri svojej poslednej modlitbe bolestného ruženca Popieluszko povedal: "Ak chceme v dobrom zvíťaziť nad zlom a zachovať ľudskú dôstojnosť, nemôžeme bojovať násilím. Veď aj Svätý Otec povedal, že národ sa nemôže rozvíjať, ak je zbavený slobody. A žiadna vláda dlho nevydrží, ak je postavená na násilí a diktáte. Kto nedokázal zvíťaziť rozumom a srdcom, snaží sa zvíťaziť diktátom. Najťažšie boje v dejinách ľudstva, to sú boje, ktoré sa odohrávajú v ľudskej mysli. Najponižujúcejšie a najkratšie boje sú vojny, v ktorých sa uplatňuje násilie." (Ladislav Vrábel)
