Keby nebolo Kristovho hrobu, všetky hroby by boli iba miestom posledného a nie prechodného odpočinku. Hroby našich blízkych by boli iba miestom, kde ležia, a kde sa rozkladajú, ich telá. Boli by miestom, kde prichádzame spomínať na tých, s ktorými už nikdy "nehodíme reč". Pre veriaceho kresťana je hrob blízkeho človeka takým istým hrobom ako hrob toho, ktorý premohol smrť. Nebude tam natrvalo, pretože ako vstal Ježiš, tak vstaneme aj my, len nám to bude trvať trošku dlhšie. Veríme vo vzkriesenie tela a vo večný život. Hrob, aj ten náš vlastný, preto pre nás nie je miestom smútku, ale nádeje. Ten, ktorý premohol smrť nám pomáha už dnes premáhať všetky ostatné menšie problémy...Všetkých prajem požehnané a milostiplné prežitie Veľkej noci, sviatkov nádeje.
