Nevieme presne ako sa dostal medzi Ježišovych dvanástich apoštolov. Podľa všetkého si ho Ježiš vybral spomedzi ostatných uchádzačov po noci strávenej na modlitbe. Urobil Ježiš chybu, že si vybral práve jeho? Videl do jeho srdca a chcel využiť jeho zlobu, alebo ho chcel zachrániť a dať jeho životu zmysel? To sa už nedozvieme. V každom prípade patril k okruhu najbližších Ježišových priateľov. Mal možnosť každý deň vidieť jeho skutky, ohlasovanie a zázraky počas asi troch rokov. Bol natoľko pripravený, že vo dvojici s nejakým ďalším apoštolom chodí a káže o Ježišovi.Určite aj on prišiel naradostený z toho, že ohlasoval učenie s mocou. Aj zlí duchovia sa im poddávali a dokázali veľakrát uzdraviť presne tak ako ich Majster. Judáš síce nepatril k "najužšiemu tímu", kde bol Peter Jakub a Ján, bol však viac ako ostatní v okolí Ježiša, ktorí sa označovali ako učeníci a ktorých bolo 72. Judáš mal teda možnosť najlepšie pochopiť Ježišovo učenie, viaceré náznaky však prezrádzajú, že nepochopil.Jedným z nich bolo to, že Judáš nedokázal pochopiť význam peňazí a význam spoločenstva. V Písme sa spomína, že mal na starosti pokladničku s peniazmi a že nej zvykol občas niečo ukradnúť. Kradol zo spoločného, kradol z peňazí, ktorými často pomáhali aj chudobným, teda okrádal aj chudobných. Toto boli jeho malé, no závažné zrady a to, čo sa udialo v Jeruzaleme, bolo iba ich vyvrcholením.Z vlastnej iniciatívy ide a predáva Ježiša. Mohol to urobiť ktokoľvek iný a od iného by to tak nebolelo. "Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: „Som to azda ja, Rabbi?“ Odpovedal mu: „Sám si to povedal.“ (Mt 26,24-25) Túto svoju zradu dovŕšil tým, že ho sám označil. Nie tak, že by na neho ukázal prstom, ale tak, že ho pobozká. Judášsky bozk.A nakoniec svoje nepochopenie Ježiša zavŕši tým, že neprosí o odpustenie u toho, kto nalomenú trsť nedolomil a hasnúci knôtik nedohasil. Neprosí o odpustenie u priateľa mýtnikov a hriešnikov, ale prepadne zúfalstvu a ide sa obesiť. Aj Peter, prvý pápež, zrádza, skrýva sa pred zodpovednosťou patriť ku Kristovi, no vydržalo mu to iba do brieždenia. Po páde vstáva v ľútosti a často o tom, ako zaprel svojho Majstra neskôr rozpráva. Vie, že pád sa musí končiť tým, že človek vstane. Cirkev ho neodsudzuje aj napriek tomu, že ho Písmo nazýva synom zatratenia. To neznamená, že je v pekle. Ak mal psychický skrat, nebol naplno zodpovedný za to, že sa obesil. Možno pred smrťou svoje zrady - tie malé, aj tú veľkú, oľutoval. Do jeho srdca vidí iba Boh a jedine on môže posúdiť jeho mieru zavinenia podľa jeho svedomia. Iba on dokáže posúdiť, čo v jeho konaní bolo zlobou a čo slabosťou. V každej kultúre je však považované za niečo veľmi zlé predať svojho priateľa za peniaze a zradiť ho bozkom - symbolom priateľstva...
