ČASŤ DRUHÁ: vytipovanie vhodných lokalít na výstavbu nízkoštandardných bytov Túto druhú časť spracoval na požiadanie oddelenia sociálnych vecí ÚHA - útvar hlavného architekta. V úvode definuje základné cieľové skupiny, bývanie pre občanov „neprispôsobivých“ ako bývanie 5 cieľovej skupiny, je podrobnejšie rozpracované v odseku 3 a nižšie: "Cieľové skupiny:1. Bývanie mladých rodín – štartovacie byty2. Bývanie osamelých matiek s deťmi3. Bývanie seniorov4. Bývanie bezdomovcov5. Bývanie neprispôsobivýchPlatný územný plán nerozlišuje bývanie z hľadiska sociálneho statusu obyvateľov. Prvé 3 kategórie je možné riešiť na všetkých plochách mesta určených v územnom pláne pre bývanie. Prakticky na každom sídlisku, kde má mesto bytové domy alebo nevyužívané MŠ vo vlastníctve – potrebné je identifikovať tieto objekty, vytypovať tie, ktoré by boli vhodné na úpravu pre menšie byty resp. izby na ubytovanie, spracovať predbežný odhad nákladov. Bývanie pre bezdomovcov – je špecifický typ bývania, ktorý je potrebné riešiť s ohľadom na základné princípy ľudskosti avšak pri návrhu je potrebné zohľadniť možné negatívne vplyvy na bezprostredné okolie. Pre návrh konkrétnych lokalít a typu bývania je potrebné jasne definovať konkrétne požiadavky:-pre koľko bezdomovcov má ubytovňa slúžiť -aký štandard a charakter (sezónna? stany? dočasný objekt? trvalý objekt? prevýchova? len prespať?) má ubytovňa mať (alebo uviesť príklad ako to funguje inde)-či môže byť na periférii alebo musí byť v širšom centre mesta (vzhľadom na spôsob užívania)-či je potrebné ju umiestniť na mestskom pozemku alebo budú vyčlenené peniaze na výkup pozemkovBývanie neprispôsobivých občanov riešiť diferencovane v jestvujúcich lokalitách: po rekonštrukcii a úpravách bytových domov na Herlianskej ul., na Golianovej a na Demetri je možné umiestniť tu najmenej problémovú skupinu platiacich nájomníkov, lokality sú pomerne jednoznačne definované, nemali by sa rozširovať. Problematiku bývania neprispôsobivých je potrebné riešiť komplexne, vrátane poskytnutia pracovných príležitostí, možnosti rekvalifikácie, prevýchovy detí a pod. Nutnosťou je definovať počty ľudí v jednotlivých kategóriách, aby projekty riešili skutočné súčasné potreby. Odporúčame sústrediť sa na dobudovanie Luníka IX o nízkoštandardné ubytovanie, doplnené aj o pracovné možnosti – dielne na drobnú výrobu, výuku remesiel, priestory pre prácu s mládežou (pozn. odd. soc. vecí: v prvej fáze by túto funkciu mohlo plniť komunitné centrum) a pod. Hrubý koncepčný názor sme prezentovali v januári 2005, kde navrhujeme na území o rozlohe cca 2ha cca 500 bytov resp. ubytovanie pre cca 2000 ludí v 2-3 odstupňovaných kategóriách od štandardných bytov cez malometrážne po ubytovne pre rodiny i jednotlivcov.Výstavba týchto objektov by umožnila postupne uvoľňovať jestvujúce zdevastované domy a postupne ich opravovať resp. upravovať pre rôzne kategórie bývania Potrebné je ale najprv majetko - právne vysporiadať pozemky, nakoľko prevažne nie sú mestské."Skúsenosť z toho, ako dopadlo sídlisko Lunik IX ukazuje, že ísť cestou sústreďovania veľkého počtu neprispôsobivých občanov do jednej lokality, nie je dobré riešenie. Nedokážem posúdiť, či mesto nemá inú možnosť, ako zdvojnásobiť rozlohu Lunika IX a teda aj počet obyvateľov. Ak sa z tohto sídliska stane sídlisko s počtom obyvateľov okolo 15000 obyvateľov, pri nejakých bitkách či nepokojoch tu nebude stačiť aby prišlo iba zopár policajných áut, potom už budú potrebné aj vojenské zásahové vozidlá. Už teraz sa tu grupujú početné bandy, ktoré začínajú chodiť po meste a rabovať. V celých Košiciach žije okolo 20000 Rómov. Každá mestská časť si integrovaných ponechala a tých najmenej prispôsobivých poslala na Lunik IX. Ja osobne by som navrhoval, aby každá mestská časť - s Lunikom IX je ich 22, vybudovala jednu ubytovňu napríklad pre 100 neprispôsobivých, aby tak na seba prevzala časť zodpovednosti problému, ktorý je problémom celých Košíc.
