Žiadne keby sa však konať nebude, pretože Ježiš na tretí deň vstal ako povedal. Aj napriek tomu, že vojaci strážili jeho hrob, aj napriek tomu, že tomu spočiatku nechceli veriť ani samotní apoštoli. Ježiš si jednoducho vstal a nepýtal sa vedeckej verejnosti, či mohol. Nestal sa dávnym artefaktom, a nikto nebude skúmať jeho telo. Je živý, už vtedy sa s ním stretlo veľa ľudí. Videli ho na vlastné oči, rozprávali sa s ním, dotýkali sa ho, aby sa presvedčili, či nie je duch, jedli spolu s ním, a videlo ho viac ako päťsto ľudí naraz.Kresťania nemajú pochybnosti o tom, že je živý, najmä tí, ktorí od neho dostali dar viery, ktorí ho spoznali ako svojho osobného Spasiteľa, a majú s ním hlboký "nevedecký" zážitok jeho blízkosti. Medzi tými, čo v neho uverili, je mnoho vedcov, ale aj celkom obyčajných ľudí, ktorí sa rozplačú, keď vidia film o tom, ako Ježiš trpel pri ukrižovaní. To, že vstal je nepochopiteľné, ale uveriteľné. Je to neuchopiteľné, preto nám vieru v to, že žije, nemôžu vyraziť z rúk.Včera sme u nás na Luniku mali Boží hrob. Nemáme sochu pochovaného Krista, tak sme na zem položili kríž a zavinuli sme Ježiša tak, že bol ako mŕtvy v hrobe. Deti sa prišli pomodliť za to, aby boli lepší, aby Ježiš už pre ich správanie nemusel toľko trpieť. Tí maličkí, ktorí nevedia, že mŕtvi už nič necítia, mu chceli aspoň trošku uľaviť, preto začali zbierať púpavu pred školou a nosili mu ju "do hrobu". Prišli ho pobozkať aj viackrát, spontánne, bez strachu. Keď som sa ich dnes na svätej omši pýtal, kde je ten Ježiš, ktorý bol včera v hrobe, odpovedal jeden chlapček takto: "On tam už neni, lebo žije!"Presne tak, ten chlapček to pochopil. Čo by robil živý v hrobe, veď hroby sú predsa iba pre mŕtvych. Ak niekto Ježiša považuje iba za dávny artefakt, nikdy ho nepochopí...
