Bolo to vtedy, keď bez problémov z piatich chlebov a dvoch rýb nasýtil viac ako päťtisícový zástup. Je to toľko ľudí, koľko žije na Luniku IX v Košiciach. Mať tu takého kráľa, tí ktorí z nich nepracujú, by už neboli odkázaní žiť z daní tých, ktorí pracujú. Mať tu takého kráľa, ktorý by v pekárni skladajúcej sa zo skladu debien a nakladacej rampy živil celé Košice, zavládol by tu v našich končinách raj a pribudlo by spokojných ľudí. Možno takto naivne by si to aj mohol niekto vykladať, niekto, kto nechápe načo prišiel Ježiš na zem, niekto, kto nechápe, že práca nie je iba nevyhnutným prostriedkom na naplnenie žalúdka, ale súvisí s ľudskou dôstojnosťou a sebaúctou.Rozmnoženie chleba nebol zázrak, ktorý by mal patentovaný Ježiš. Už pred ním niečo podobné urobil prorok Elizeus. Nasýtil dvadsiatimi chlebíkmi stovku mužov. Myslím, že by sa našlo dosť tých, ktorí by po tomto patente a prípadne po patente premenenia vody na víno zatúžili. Ani Elizeus, ani Ježiš však toto nepatentovali a nezanechali ani recept. Ich poslaním bolo niečo iné ako plniť prázdne žalúdky. Ľudské vnútro býva totiž oveľa viac hladné po Božom slove, po poznaní ľudskej podstaty a ľudského zamerania. Ježiš prišiel na túto zem utíšiť predovšetkým tento ľudský hlad. Nechcel byť Kráľom žalúdkov, ale Kráľom sŕdc...Zázrak, ktorý urobil, urobil iba preto, aby pochopili, kým je. Dôležitosť, ktorý tomuto zázraku dáva a jeho utiahnutie sa na pusté miesto naznačuje, že prišiel rozvíjať predovšetkým ľudské vnútro. Aj hladné žalúdky na svete sa nasýtia iba vtedy, ak sa najskôr nasýtia srdcia. Ľudia, ktorí majú viac, si musia uvedomiť, že musia bojovať nielen proti hladu rozdávaním chleba, ale hlavne proti potlačovaniu dôstojnosti človeka, keď bývy degradovaný iba na konzumenta nezaslúžiaceho si zarobiť na chlieb vlastnou prácou. Je pravda, že by sme museli viac pohnúť rozumom a aj svoju vlastnou peňaženkou...Veľmi dobre som si to uvedomil práve dnes. Po svätej omši som rozdával odmeny chlapcom, ktorých sme mali na letnom tábore na Dubníku. Boli to starší chlapci a súčasťou tábora boli drobné brigády na úprave okolia budúceho banského skanzemu. Ušla sa im práca s hrabličkami, lopatou, ale aj s fúrikom. V priebehu týždňa odpracovali 20 brigádnických hodín. Ja v ich veku som už každé leto zvykol polovičku prázdnin pracovať niekde na stavbe a z prvej výplaty som si kúpil turistický batoh a vibramy. Aj oni dnes na ruku dostávali primeranú odmenu. Niečo prispeli dobrí ľudia, niečo som dal ja. Nemali všetci rovnako. Tí, ktorí sa viac usilovali dostali viac a viac dostali aj tí, ktorí boli ochotní splniť si svoju službu v kuchyni.Viem, že získali iba základy pracovných návykov. Oveľa viac však dostali tým, že nedostali všetci rovnako. Už teraz si musia uvedomiť, že ten, kto sa viac usiluje, sa musí mať lepšie ako ten, kto sa fláka a ulieva. Už teraz si musia uvedomiť, čo je to mať v rukách peniaze ako odmenu za vlastnú prácu. Po práci si hrdo obzerali výsledky práce. Zostalo to tam po nás evidentne krajšie ako to bolo predtým. A v srdcich chlapcoch zostalo to, čo im nikto nikdy nebude môcť vziať. Hrdosť na vlastnú dôstojnosť, hrdosť, že v živote nebudú odkázaní iba na úspory druhých ľudí, ale že dokážu žiť dôstojne.Na záver dnešnej svätej omše som im pripomenul, aby peniaze odo mňa a od dobrých ľudí brali ako pôžičku. Pôžičku, ktorú budú musieť vrátiť svojim deťom, ktoré nikdy nebudú hladovať a získajú aj dobré vzdelanie. Pôžičku, ktorú budú musieť vrátiť nám všetkým čestnou prácou. Po prázdninách čestnou prácou v školách a po vyučení sa čestnou prácou v zamestnaní. Ďakuejm všetkým, ktorí patria medzi našich dobrodincov. Ježiš neprišiel preto, aby nám nakŕmil žalúdky, prišiel pozdvihnúť našu ľudskú dôstojnoť a pozýva nás, aby sme robili podobne...
