Keď za mnou prišli po prvý krát pred voľbami (už si ani nepamätám pred akými), poolitici s prosbou, aby som im pomohol s nejakými návrhmi, že čo by pomohlo vyriešiť rómsky problém na Slovensku, venoval som im ochotne svoje úsilie a čas. Vedia, že trochu poznám mentalitu Rómov, že som ich učil, zamestnával, trávil veľa času s duchovnými a voľnočasovými aktivitami. Vedia, že sa vždy rád zapojím do toho, čo pomôže tejto skupine, a tým aj celému Slovensku. Keď som po prvýkrát videl, ako sa tí politici zmenili po voľbách, bol som sklamaný, a myslel som si, že sa už do takejto hry nedám zapojiť. Odvtedy som sa zapojil asi už iba raz, no keď som zistil, že ide o podobný "predvolebný scenár", poďakoval som sa za záujem, a išiel som svoj čas venovať inému ako tvorbe predvolebných sľubov.Nepovažujem sa za odborníka na Rómov. Na obrovskej medzinárodnej konferencii, na ktorej som bol v Maďarsku pred začatím misie na Luniku 9, sa tam všetci zhodli, že nikto nie je odborník. Nepočkal som ani do konca konferencie, odišiel som na Lunik 9 a urobil som, čo som vládal. Radšej problém riešim, ako o ňom hovorím. Jednou z mojich posledných odpovedí, na podľa všetkého seriózny záujem, bola 17. októbra, teda viac ako pred mesiacom, táto: "Čo sa týka problematiky výchovy a vzdelávania Rómov, alebo Cigánov, som ochotný sa niekedy stretnúť a prekonzultovať, ak máte záujem. Mám skúsenosti so zamestnávaním Rómov, aj so vzdelávaním, aj s výchovou, rád svoje skúsenosti obohatím o tie Vaše. Teší ma, že sa chcete k tomuto problému postaviť zodpovedne, a riešiť ho na prospech celého Slovenska. Dúfam, že nejde len o predvolebné snahy, lebo do takých vecí sa nezapájam, už som si svoje odkrútil na rôznych ministerstvách a inštitúciách. Reflektujem len na seriózny záujem. Jozef Červeň"Pisateľ sa už neozval. Nezazlievam mu to. Som naozaj ochotný hľadať riešenia s kýmkoľvek, kto chce pomáhať Rómom na Slovensku, a tým aj samotnému Slovensku. Nie však pred voľbami, ale po nich. Myslím, že mám právo byť unavený z prístupu politikov, pre ktorých chudobný človek má hodnotu len pred voľbami. Človek pre nich stojí len nejaký nominál, toľko, za koľko je ochotný nejakému populistovi či už na lokálnej, regionálnej, alebo celoslovenskej úrovni, raz za čas predať svoj hlas. Politici takto radi "investujú" do chudobných, lebo návratnosť takejto investície je vysoká a istá. Čo na tom, že bagančou pritom pošliapu ľudskú dôstojnosť toho, ktorému by mali slúžiť, a nie považovať ho za obyčajný tovar, ktorý si môžu kúpiť. Prečo? Lebo na to jednoducho majú.
