Biskupstvá už dávno totiž nenasledujú starý monarchistický model, kde by biskup ako najvyšší učiteľ viery v diecéze nehľadal s ostatnými pravdu, pretože by bol pokladaný za niekoho, kto ju vždy jednoducho má. Dnešní biskupi majú zbor konzultorov, kňazskú radu zostavenú aj z dekanov, ktorých si vo vicerých diecézach volia spomedzi seba kňazi, ekonomickú radu, do ktorej sa usilujú dostať čo najšikovnejších ekonómov zo svojej diecézy, a pastoračnú radu zostavenú z tých kňazov a laikov, ktorých si takisto spomedzi seba volia farnosti.Ak sa dnes chce biskup obklopiť neschopnými ľuďmi, musí byť veľmi svojhlavý a nedokáže to urobiť bez toho, aby obišiel viaceré cirkevné predpisy. Ak sú v niektorých diecézach biskupi obklopení neschopnými lichotníkmi, ktorých si vybrali za poradcov, svedčí to aj o tom, že ani v kňazskej rade, ani v ostatných poradných orgánoch nie je dostatok schopných ľudí, ktorí by vedeli biskupa presvedčiť o tom, že pre dobro celej diecézy by sa tam hodili úplne iní ľudia. Ak má byť tím efektívny, nemôže byť zostavený zo samých konformných ľudí. Okrem kaprov tam musia byť aj šťuky, ktoré tých pohodlnejších zvyknú trošku v dobrom popreháňať.Teším sa na to, že v nových diecézach majú výbornú možnosť, aby hneď od začiatku začali uplatňovať konciliárneho ducha II. vatikánskeho koncilu. Dúfam, že aj ostané, hlavne tie "monarchistické" diecézy, podľa ich príkladu vnesú do spravovania oveľa viac spoluzodpovednosti, tvorivosti a ducha spolupráce. Osobne dúfam, že pribudne hlasov, ktoré budú naliehať na to, aby sa naše slovenské diecézy zbavili potupného finacovania zo štátneho rozpočtu, ktoré nám nanútili komunisti, aby nás mali pod kontrolou. Je čas postaviť sa na vlastné nohy. Po dlhých storočiach žiadna mocnosť neurčuje hranice diecéz. Budú určené na základe pastoračných priorít, na základe toho, aby sa biskup vo svojej diecéze mohol stať pastierom, ktorý pozná po mene všetkých, ktorí sú mu zverení.Ja osobne vznik nových diecéz vnímam ako výbornú možnosť začať reálnejšie napĺňať nový pastoračný plán, vnímam to ako možnosť vzniku nových ohnísk, v ktorých zahorí nový oheň bez zbytočného popola v pahrebe. Vnímam to ako možnosť vytvorenia takých efektívnych tímov, pre ktorých termíny ako investovanie do ľudských zdrojov, rozumné spravovanie zvereného majetku, trvalo udržateľný rozvoj, princíp vyhrám - vyhráš, princíp subsidiarity, princíp adresnej solidarity, princíp spoločného dobra... budú rovnako veľavravné ako mnohé iné teologické termíny, na ktorých stoja základy našej viery. Vnímam to ako možnosť prehĺbenia k takému typu spravovania, ktoré bude hlboko ľudské, a práve preto aj hlboko Božie. Verím, že našu Cirkev vedie Duch Svätý, ktorý zvykne doplniť tam, kde niečo nájde...Už o tri hodiny sa dozvieme, kto bude stáť na čele nových diecéz. Prajem a vyprosujem novým diecézam, ich biskupom, a všetkým ich najbližším spolupracovníkom veľa tých darov, ktoré im pomôžu stať sa živými spoločenstvami Božieho ľudu. Mňa osobne trošku bude mrzieť, ak sa Orava nestane súčasťou Žilinskej diecézy, pretože aj polohou aj mentalitou sme predsa len bližšie k obyvateľom Kysúc a Turca ako k obyvateľom Liptova a Spiša. Vnímam to však tak, že tu v prvom rade ide o dobro obyvateľov celého Slovenska, ktoré potrebuje efektívnejšie usporiadanie diecéz. Naša krajina zo všetkého najviac potrebuje návrat k Bohu, k hodnotám svedomia...
