Hnev je reakcia na nejakú nespravodlivosť, či už voči nám, alebo voči niekomu inému. Spravodlivý hnev sa usiluje o to, aby zavládla spravodlivosť a chce potrestať páchateľa podľa zásady - oko za oko, zub za zub. Nespravodlivý hnev sa usiluje k tomu ešte niečo pridať - ako trest. Tento nespravodlivý hnev vyvoláva snahu vrátiť minimálne to, čo bolo pridané ako navyše. Nespravodlivý hnev vyvoláva nespravodlivú odplatu. Silní ľudia dokážu ovládať svoj hnev maximálne po hranicu spravodlivého hnevu, tí slabší sú ovládaní nespravodlivým, a tí najslabší to dotiahnu až k nenávisti.Nenávisť je vedomá snaha ublížiť. Najčastejšie je nasmerovaná k tomu, kto ublížil nám, či niekomu, na kom nám záleží. Málokedy sa však zastaví len pri spravodlivej odplate a pokračuje ďalej. Jej dôsledkom je snaha ublížiť komukoľvek, kto má k udalosti ublíženia nejaký vzťah. Nenávisť potom prekračuje všetky hranice slušnosti a ubližuje vedome, to už nie je iba slabosť, je za tým už zlomyseľnosť. Ten, kto nenávidí, ubližuje cielene a vedome. Je úplne jasné, že už správanie sa podľa zásady - oko za oko a zub zub nie je v zhode s evanjeliom, ktoré požaduje milovať aj nepriateľov. Nenávisť je ale úplne protikresťanská, neľudská.Nie je jednoduché zostať mimo špirály nenávisti, ktorá sa niekedy roztočí aj v našej blízkosti. Nenechávajme sa vtiahnuť do tejto špirály a neodpovedajme na urážky urážkami. Neodpovedajme na nenávisť nenávisťou. Máme právo pri zauchu opýtať sa ako Ježiš: "Prečo ma biješ?", máme právo zahorieť spravodlivým hnevom, máme právo na zaucho odpovedať zauchom, aj keď sme pozývaní k tomu aby sme ho niekedy pre spoločné dobro aj zniesli. No vôbec nikto nemá právo odpovedať na jedno zaucho viacerými zauchami, pretože nenávisť nemá nič spoločné s kresťanstvom, s ľudskosťou.Čokoľvek chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im, ak chcete, aby vám odpúšťali, odpúšťajte im. Iba odpúšťanie dokáže zastaviť roztočenú, stúpajúcu a neustále sa rozširujúcu špirálu hnevu a nenávisti. Nikto nemá právo nenávidieť, pretože nenávisť je neprávo...
