Budeme počuť slová o tom, že sa máme kajať a uveriť evanjeliu, alebo slová o tom, že sme prach a na prach sa obrátime. Pokánie znamená návrat z poblúdenej cesty. Pre mnohých to bude návrat k novoročným predsavzatiam, ktoré už vyprchali. Nový rok má pre nás mnohých slabú motivačnú silu. Je to iba dohodnutý termín. S pôstom je to iné. Obdobie pôstu je pripomenutie pripraviť sa na oslavu najväčších kresťanských sviatkov, kedy Ježiš za nás zomiera na kríži. Zomiera, aby sme žili, aj my preto chceme zomierať tomu, čo v nás nie je životom.To, čo v nás a okolo nás nie je životom, sa premení na prach, podobný, akým budeme poznačení. Na prach sa obrátia všetky naše nerozumne využité úspory, na prach sa obrátia všetky naše zbytočné veci, ktoré z roka na rok prekladáme z miesta na miesto, aby sme ich zbavili ročných nánosov prachu. Na prach sa obrátia všetky tituly a kvalifikácie, ktoré nám a iným neslúžili k tomu, aby v nás a okolo nás rástlo dobro. Na prach sa obráti každý deň, v ktorý sme zabudli na to, že človeku neosoží, keby aj celý svet získal, no svojej duši by uškodil.Obdobie pôstu je výzvou budovať to, čo je v nás hlboko ľudské, pretože je to zároveň hlboko Božie. Je výzvou zriekať sa nie pre dobrý pocit, ani pre vlastnú samochválu, či pripomenutie si toho, že ešte sme schopní askézy, a teda sme "lepší" ako tí, ktorí sa o askézu neusilujú. Skutočný pôst nie je o vyvyšovaní sa ani pred sebou ani pred ostatnými. Je o zhadzovaní zbytočnej príťaže na ceste strmým chodníkom na horu Sinaj, kde Boh z ohňa dáva svoje Desatoro. Z ohňa, ktorý spaľuje to, čo v nás nie je ľudské, to, čo neprináša trvalé šťastie, to, čo sa obráti na popol...
