Neviem, či odpoviem dostatočne, ale predpokladám, že nie. Myslím,že nemám osobnú skúsenosť s hlbokou osobnou vierou aj napriek tomu, že som Bohu dovolil, aby zmenil môj život. V každom prípade vieru aj povolanie vnímam nie ako niečo statické, ale veľmi dynamické. Vnímam to, že moja viera sa už veľakrát zmenila. Prešla cez obdobie strachu pred Bohom, cez obdobie zvykovosti, cez obdobie horlivého nadšenia počas prekročenia prahu dospelosti, cez oheň - vlastne viaceré ohne skúšok a je tvrdo skúšaná aj tu na blogu.Neviem s istotou povedať či rastie. Dnes sa ma dokonca jeden pán spýtal, či mám schopnosť uzdravovať. Odpovedal som mu, že nemám, a ani by som takúto charizmu nechcel mať. Oveľa radšej by som sa potešil, keby som mal dar učiť druhých. Oveľa radšej by som bol múdry voči iným aj voči sebe. Múdry si vždy vyberie to, čo je lepšie.Ako sa veriaci človek môže stať hlboko veriacim? Veľmi pekne to vystihuje dnešné evanjelium o dvoch synoch. (Mt 21, 28-32) Prvý syn povedal, že sa mu nechce pracovať vo vinici, no potom to oľutoval a išiel. Druhý povedal, že ide, ale nešiel. Prvý splnil otcovu vôľu. Aké vlastnosti sú dôležité k tomu, aby sa z nás stali hlboko veriaci ľudia?Prvá a hlavná je úprimnosť k sebe a k druhým. Najskôr k sebe. Uznať aký som a že sa mi naozaj nechce. Dnes ma jeden človek poprosil o pomoc a naozaj sa mi ani trošku nechcelo. Už som mal aj pripravenú výhovorku, ktorá by zabrala a on by mi dal pokoj. Teraz som rád, že som nepoužil výhovorku. Uvedomil som si, že aj voči Bohu sa takto vyhováram. Ľudia, ktorí sú viac veriaci ako ja, tí sa menej vyhovárajú, keď ich Boh o niečo požiada. Ja častokrát viem presne, čo by som mal robiť a nechce sa mi, alebo to neurobím preto, že si nájdem perfektnú výhovorku.Druhá vlastnosť je schopnosť zmeniť sa. Oľutovať do dôsledkov, teda napraviť, čo som predtým pokazil. Možno sa budem mýliť, keď poviem, že ľudia, ktorí žijú veľmi zle, to majú ľahšie. V niečom asi áno. Odrazia sa odo dna. Narazili na dno plné všelijakého svinstva a keď ich to stálo už toľko námahy, obyčajne im nestačí pľačkať sa v zatuchnutej vode, ale zatúžia vyštverať sa na výšiny. Veľkí hriešnici ako Augustín sa často menili na veľkých svätcov. Výšiny sú však aj pre tých, ktorí sú v zatuchnutej vode priemernosti. Každý človek môže zo svojho života urobiť výnimočný život. Každý človek je v jadre výnimočný. Veľmi veľa ľudí však toto jadro skrýva pod maskou priemernosti. Je to pohodlnejšie netrčať z davu. V skutočnosti z neho vo svojom jadre trčí každý.Tretia vlastnosť je ochota pracovať vo vinici. Svet je Božou vinicou. Je to ochota pracovať pre svet. Je to ochota prekročiť svoj tieň. Ochota pocítiť zodpovednosť za ostatných ľudí. Ochota byť spravodlivý, teda ochota dať každému to, čo mu patrí. Nie je to až také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Koľko našich skutkov robíme pre súperenie a pre márnu slávu. Keďže košeľa je bližšie ako kabát, častejšie hľadíme iba na vlastný prospech. Máme hľadieť aj na prospech iných.Nebudem počítať, ktoré náboženstvo má viac hlboko veriacich. Je to možné spočítať. Je to u tých, kde je najviac ľudí úprimných k sebe a k Bohu. Je to u tých, ktorí oľutujú a aj sa menia, ktorí sú výnimoční. A nakoniec je to u tých, ktorí pracujú vo vinici. V Božej vinici. Nie je možné pracovať v inej, veď Bohu patrí celý vesmír. Je možné byť v nej a nepracovať. Nepodieľať sa na tom, aby úroda bola včas zozbieraná. Nehádzať iným polená pod nohy, spolupracovať. Človek je povolaný k svornosti.Mňa osobne netrápi, v ktorom náboženstve je koľko veriacich. Chcem sa usilovať, aby aj v našom bolo tých hlboko veriacich viac. V prvom rade je to úloha pre mňa, a až potom pre nich. To, že v našich spoločenstvách je hlboko veriacich niekedy málo, je chybou aj nás kňazov. Hovorí sa totiž takto: Svätý kňaz má vo svojej farnosti zbožných ľudí, zbožný má veriacich a veriaci má neveriacich. Podobne to vraj platí v domácej cirkvi, vo vzťahu rodičia a deti.
