Mám rád 7777 ľudí, preto aj Rómov (R001)

Prečo práve 7777?Teraz možno začínate počítať, či patríte medzi tých 7777. Mám tak trochu túlavé topánky a býval som už vo viacerých častiach Slovenska: Klin, Liptovský Mikuláš, Nitra, Bratislava, Spišské Podhradie, Levoča, Poprad, Žilina, Šaštín, Spišská Belá, Ružomberok, Toporec, Košice... Spomínam to len preto, lebo na každom z týchto miest som zanechal zopár priateľov a s mnohými z nich udržujem neustále kontakty. Mám rodičov, 7 súrodencov a viac ako 70 bratrancov a sesterníc. Všetci moji priatelia a príbuzní aj so svojimi rodinami patria medzi mojich priateľov. Nemám ich zrátaných. Nemám ani dopredu určené, že ich musí byť 7777. Číslo sedem v biblickej reči znamená veľa. A ja som sa rozhodol, že chcem mať rád veľa ľudí smerom na východ, na západ, na sever a juh – preto štyri sedmičky. Štyri smery ako štyri ramená kríža. Rozhodol som sa, že nikoho nebudem dopredu vyhadzovať z kruhu mojich priateľov. Preto mám rád aj Rómov, lebo jednoducho žijú na tomto svete. Nemám ich veľmi rád, mám ich rád iba tak normálne ako aj ľudí zo všetkých iných národov.Keď sa niekedy rozprávam s kňazmi o svojej práci medzi Rómami, hovoria mi takto:- Ty to máš ľahšie ako my, máš od Boha charizmu s nimi pracovať.Vždy ich sklamem a sklamem aj Vás. Som presvedčený o tom, že jedinú charizmu ktorú mám, je tá, že chcem mať lásku ku všetkým ľuďom. Túto charizmu vyjadrujem mojím obľúbeným číslom 7777. Je to úplne obyčajná kresťanská láska, ktorá vychádza z toho, že Ježiš zomrel za všetkých ľudí vo vesmíre. Nemám teda inú charizmu ako všetci normálni kresťania na celom svete. Snažím sa len o to, aby som bol a zostal normálny veriaci kňaz. Netvrdím, že sa mi to vždy darí, ani to že nemám chyby, chcem iba brať svoju vieru zodpovedne, to je všetko.Som katolícky kňaz, pochádzam z hornej Oravy, z dediny Klin pri meste Námestovo. Moji rodičia ma od malička viedli k tomu, aby som si vážil Boha a tiež k tomu, aby som si vážil každého človeka. Na hornej Orave Rómovia nežijú. Po prvý krát som sa s nimi stretol až počas štúdia na strednej škole v Liptovskom Mikuláši. Chodieval som behávať okolo Váhu, kde stála veľmi biedna osada. Bolo mi ľúto najmä malých detí, ktoré nemohli za to, že sa tam narodili. Uvažoval som o tom, čo by vyrástlo zo mňa, keby som sa narodil tam v chatrči. Možno práve táto ľútosť bola základom môjho rozhodnutia venovať sa neskôr práve tejto skupine obyvateľov nášho krásneho Slovenska.