Nevedel som kde, kedy, ako...Vo veku 17 rokov som sa s pomocou mnohých priateľov aj môjho dievčaťa prepracoval k osobnejšej viere. Vďaka tomu sa zmenil aj môj uhol pohľadu na životné hodnoty. Uvedomil som si, že to, čo najviac chýbalo ľuďom z tejto špinavej osady bolo to, že nevedeli o tom, že aj ich má Boh rád, že ajza nich zomrel Ježiš. Aj im sa predsa musí oznámiť radostná zvesť.Majú na to právo, majú právo vedieť, že aj ich Ježiš zachránil. Mojou povinnosťou je zvestovať aj im toho, ktorého po svojej smrti stretnú ako prvého. Pomohli mi to pochopiť slová piesne, ktorú som vtedy počul, a ktorú somsa naučil hrať na gitare:„Niekto raz uvidel Cigána mrieť,pýtal sa - Budeš ty Ježiša zrieť?Kto je to? - bolestne Cigán zalkal.Nikto mi o ňom nič nepovedal.Každému vrav, všade to hlás,Ježiš že za hriešnych život svoj dal.Nikto nech na súde nežaluje,že si mu o Ňom nič nepovedal“Už vtedy som uvažoval o tom, že im raz možno nejakým spôsobom budem pomáhať. Nevedel som kde, nevedel som kedy a najmä som nevedel ako. Vedel som iba, že je to potrebné a že to nikto nechce robiť. To mi vtedy stačilo a stačí mi to aj dnes.Hovorí sa, že človek je šťastný ak v tridsiatke robí to, o čom sníval ako osemnásťročný. Dnes môžem povedať, že som naozaj šťastný a napriek všetkým ťažkostiam a nepochopeniam ma toto moje poslanie napĺňa. Nemám ich rád viac ako ostatných ľudí, mám ich rád tak isto ako všetkých ostatných. Venujem sa im preto, lebo nemajú nikoho, sú najchudobnejší. Ak sa nájde nejaký iný národ, ktorý ma bude potrebovať viac ako oni, pokojne pôjdem do Ruska, Číny,či Afriky. Necítim sa byť iba občanom Klina, Oravy, Slovenska, či Európskej únie, som občanom sveta. Možno som čudný, ale vždy zatlieskam každému, kto dá pekný gól, alebo zaslúžene vyhrá medailu. Je mi jedno, z akej krajiny pochádza. Tlieskam aj vtedy, ak sa to niekomu nepáči. Jednoducho nemôžem mať rád iba konkrétnych ľudí, z nejakej krajiny, mám rád človeka.Som presvedčený o tom, že Boh si volá ďalších spolupracovníkov do misijnej práce medzi Rómami. Nie sú to síce misie v Afrike, alebo uprostred oceánu. Sú to misie „za humnami“, sú však rovnako dôležitéa rovnako potrebné ako kdekoľvek inde. Je povinnosťou nás kresťanov ohlasovať evanjelium všetkým národom. Ježiš nepovedal: „Ohlasujte všetkým, ale Rómom nie!“ Je zaujímavé, že tí istí ľudia, ktorí sú ochotní modliť sa za misie v Oceánii a podporovať tieto misie, niekedy nie sú ochotní Rómov vôbec vpustiť do kostola.
Mám rád 7777 ľudí, preto aj Rómov (R002)
Pokračovanie mojej knihy o Rómoch. V tomto článku hovorím najmä o motivácii. Je dobré ak prvé zaľúbenie prerastie do trvalej lásky nech je to v čomkoľvek.