Keď sa vybuduje sídlisko, ktoré má byť poslednou zástavkou neplatičov, nemôže to podľa mňa byť neadresná bytovková zlátanina platičov a neplatičov. Ak tieto byty dostanú zadarmo preto, že tie predchádzajúce "vybývali", nemajú dôvod, aby to isté neurobili s ďalšími bytmi, ktoré dostanú zadarmo. Nebudú si to vážiť. Osobne si myslím, že tadiaľ cesta nemôže viesť. Žiaden človek, ak niečo dostane zadarmo, nevie si to vážiť tak, ako keď sa na tom podieľa.Ďalším závažným problémom je to, že rozvody v bytovkách predchádzajú okolo všetkých bytov a jedine nepretržitá strážna služba by dokázala zabezpečiť, aby sa väčšina nepripojila načierno. Títo ľudia majú obyčajne také nízke príjmy, že ani pri pristihnutí pri čiernom odbere ich nie je možné súdnou cestou donútiť, aby to ukradnuté nahradili. Nemajú z čoho. Bývanie v bytovkách by malo byť iba pre tých, ktorí sa osvedčili, že dokážu energie platiť. Pre naozaj neprispôsobivých by mesto malo vybudovať ubytovne v štýle azylových domov s kvalitnou sociálnou starostlivosťou a s dôsledným uplatňovaním štatútu osobitného príjemcu. Ak mesto nemá inú možnosť poskytnúť týmto ľuďom bývanie v inej lokalite, v každom prípade by v rámci sídliska mali byť aspoň tri bytové kategórie.Ak na celom sídlisku sú všetky byty rovnakej kategórie a ak všetkým idú alebo nejdú všetky energie rovnako, bez ohľadu na to, či sú platiči, alebo neplatiči, nikoho to nemotivuje, aby za energie platil, pretože nemá čo stratiť. Jeden z návrhov na kategórie by mohol byť tento. V prvej kategórii by mali vodu, elektrinu a kúrenie. Bolo by to pre tých, ktorí dokážu pravidelne za energie platiť. V druhej kategórii by mali vodu, kúrenie a elektrina by sa zapínala v určitých hodinách podľa toho koľko by platili buď sami, alebo cez inštitút osobitného príjemcu. V tretej kategórii by boli všetci pod inštitútom osobitného príjemcu a hľadal by sa taký režim dodávok energií, aby boli motivovaní minúť sociálne dávky v prvom rade na zabezpečenie základných životných potrieb. Myslím, že nepoviem nič nové, že cigarety, alkohol a napríklad aj mobil k tomu nepatria.Ak na sídlisku sú iba dve nižšie kategórie a mesto sa rozhodne dať byty v niektorej časti do poriadku, v každom prípade nech to robí v spolupráci s budúcimi nájomníkmi týchto bytov. Ak aj sú platiči a dostanú sa do lepšieho vchodu, nech sa spolupodieľajú na jeho úprave. Budú si ho vážiť oveľa viac, ako keď im ho opraví niekto cudzí. A nyvyše budú sa usilovať platiť za všetky energie, lebo budú vedieť, že z bytu, v ktorom je aj ich námaha môžu byť vysťahovaní do nižšej kategórie, do bytu, ktorý budú musieť minimálne vymaľovať.Nájomné zmluvy by museli byť riešené veľmi pružne, abo bolo možné posúvať rodiny medzi jednotlivými kategóriami. Ak sociálni pracovníci dokážu zabezpečiť, že ľudia v prvej kategórii sa budú mať lepšie ako v tých nižších a dokonca bude možné ich presťahovať do bytov v iných, lepších lokalitách, je tu možnosť nápravy. Resocializácia sa nemôže robiť tak, že vezmeme človeka z chatrče a bez toho, že by musel pohnúť prstom, dostane "fungel" nový byt. Za bývalého režimu boli takéto pokusy a ja denne vidím, ako dopadli. Motivácia však musí byť bezprostredná a celé úsilie by malo byť podporované kvalitnou sociálnou komunitnou prácou. Ja osobne som presvedčený, že to bude možné len veľmi ťažké zvládnuť bez toho, aby títo ľudia - hlavne deti - boli vedení aj k morálnym hodnotám. Toto by si mali uvedomiť cirkvi, ktorí aj v takýchto lokalitách majú svojich veriacich.
