Môžeme viesť nekonečné debaty o tom, čo je v skutočnosti jadrom náboženstva. Židia v Ježišových časoch mali toľko príkazov a zákazov, že sa v nich pomaly nevyznali. Sami mali zmätok z toho, ktorý príkaz a zákaz je dôležitý, a ktorý treba brať iba tak okrajovo, lebo bez neho by sa svet nezrútil. Farizeji boli zvedaví, ktoré prikázanie označí Ježiš za najväčšie...Ježiš neokolkuje. Najväčšie je milovať Boha zo všetkých síl. Teda viac ako seba. On musí byť na prvom mieste. Aby to však poslucháči nepochopili zle, že viera sa ľudí netýka, hneď pripomína, že okrem Boha je potrebné milovať aj blížneho. A to nie iba na pol plynu. Tak ako seba.Nie je to jednoduché. Škvŕkanie svojho žalúdka cítime viac ako škvŕkanie ľudí, ktorí sú okolo nás. Chlad na vlastnej koži je iný ako chlad, ktorí prežívajú druhí. Aspoň tak sa nám to väčšinou zdá. V skutočnosti je to taký istý hlad, chlad. Ľudia okolo nás tiež majú svoje túžby, sny, životné plány...Nemáme na to ani silu ani dosť prostriedkov, aby sme pomohli všetkým. Niektorí si však predsa len zaslúžia viac našu pozornosť. V Biblii je veľká pozornosť venovaná práve tomu, ako sa správame voči tým, ktorí to v živote nemajú ľahké. Cudzinci, vdovy, siroty, chudobní... Práve správanie sa voči takýmto skupinám preverí našu ľudskosť, úprimnosť našej viery, nášho presvedčenia. Kto hovorí, že miluje Boha, a nemiluje človeka, klame.Bližšia je košeľa ako kabát. Ešte bližšia je však každému jeho vlastná koža. Tá je každému z nás najbližšia. Každému z nás je rovnako blízka. Do cudzej kože nevedú naše nervové zakončenia. Mali by...
