Podľa toho sa zdá, že nie je jednoduché rozlíšiť či sa jedná o modlitbu pokorného, alebo pyšného. Bohu je určite jasné, kto aký je, pretože on pozná aj úmysly sŕdc, my sme odkázaní iba na to, ako sa nám človek javí navonok. Kto uznáva, že je dôležité sa modliť, mal by uvažovať aj o tom, ako by sa mal modliť. Každého modliaceho sa poteší, ak vie, že jeho modlitba preniká cez oblaky. Určite by sme neboli radi, keby Boh o našej modlitbe povedal, že tá za veľa nestojí, pretože neprenikne cez oblaky.Z toho všetkého mi vychádza, že ak sa chceme správne modliť, musíme byť v prvom rade pokorní. Čo to však znamená? Pohľadov na pokoru je vraj najmenej toľko, koľko je ľudí, pretože aj anjeli o tejto vlastnosti uvažujú, a značná časť anjelov zlyhala práve na nepochopení tejto vlastnosti. Znamená byť pokorným to, čo vyjadruje modlitba mýtnika? Znamená to, že človek sa nemá odvážiť ani oči zdvihnúť k nebu, a má si uvedomovať svoju hriešnosť? Mal by si človek uvedomovať a pripomínať iba svoje temné stránky a to ho dovedie k pokore?Ak by to platilo, tak by sme nemohli tvrdiť, že modlitba Pavla, ktorý tvrdí o sebe, že bojoval dobrý boj, a že je pre neho pripravený veniec spravodlivosti, bola tiež pokorná. Byť pokorným neznamená robiť zo seba horšieho, než človek v skutočnosti je. Znamená to iba priznanie si pravdy, čo z toho zvládol človek iba svojimi silami, a čo by bez Božej milosti nezvládol. Neochota uznať si svoje skutočné miesto v univerze, obvykle vedie k pyšnému: "Non serviam!" - Nebudem slúžiť! Svätý Pavol zvykol viackrát upozorniť: "Milosťou Božou som tým, čím som."Človek si musí jasne uvedomiť, že pred Bohom sláva osoby neznamená nič. Nie je možné ho ukecať, nie je možné vybaviť si protekciu na základe príslušnosti k nejakej podľa človeka privilegovanej skupiny. Modlitba pyšného je vlastne modlitba s brzdou, ktorá modlitbe bráni, aby prenikala cez oblaky. Táto brzda obvykle zabrzdí modlitbu pred oblakmi. Brzdu tam umiestňuje pyšný človek, ktorý nepredpokladá, že by mu Boh mal pomáhať ináč, než sú jeho predstavy, človek, ktorý s Bohom počíta iba ako s výhrou v lotérii, ktorej sa síce poteší, ale s ktorou v podstate nepočítal.Pokorný človek si uvedomuje, že v podstate bez Boha aj tak nie je možné nič urobiť, pretože v ňom žijeme hýbeme sa a sme. Vie, že má na výber v podstate len dve možnosti. Buď bude spolupracovníkom na Božom diele, alebo sa bude usilovať o svoje dielo, v ktorom "láskavo" dovolí alebo nedovolí Bohu, aby mu pomáhal. Boh nemá rád frajerov, ktorí sa v očiach iných robia lepší, než v skutočnosti sú. Jeho obľúbení spolupracovníci sú ľudia, ktorí sú v prvom rade pravdiví voči sebe, teda pokorní. Ich modlitbu zvykne vypočuť a oni ho zvyknú prosiť o to, čo je pre nich najlepšie. Keď to pre seba, či pre iných získajú, s vďakou Bohu pripisujú sebe len ten diel zásluhy, ktorý do toho naozaj vložili...
