Keby sa narodil za čias Ježiša, určite by patril medzi Zelótov a bojoval by proti nenávideným Rimanom, keby sa narodil za čias Mohameda, mal by v ruke meč a zabíjal by kresťanských psov. Keby sa narodil za v stredoveku, bol by buď inkvizítorom, alebo jeho verným donášačom. Za čias šírenia protestanstva by bol buď zapáleným katolíkom, ktorý vraždí protestantov, alebo protestantom, ktorý vraždí katolíkov, podľa toho kde by vyrástol a na koho strane by bola verejná mienka. Keby žil za čias francúzskej revolúcie, s veľkou radosťou by stínal hlavy duchovným osobám bez rozdielu, či žili ako hlboko veriaci, alebo ako príživníci spoločnosti. Počas vojny by bol fašista, či gardista a trochu neskôr zúrivý komunista. Fanatik obyčajne kráča s módou.Aj dnes je medzi nami dosť fanatikov. Vždy ich bolo dosť. Ich správanie sa je predvídateľné. Ak sú členmi teroristických organizácií, končia ako vrahosamovrahovia, aby ukázali aký mocný je Alah. Ak sú členmi rôznych náboženských siekt, bojujú proti tým, ktorých vnímajú ako konkurentov, či odporcov. Ak sú členmi nektorej z veľkých cirkví, neustále zdôrazňujú to, čo ich od iných cirkví rozdeľuje a nie to, čo ich spája. Keby sa zamerali na to, čo ich spája, mali by chaos v tom, s kým sa to presne identifikovali. V diskusiách na internete sú ľahko rozpoznateľní. Majú veľké množstvo diskusných príspevkov väčšinou o tom istom, neuvedomujú si, že ich reakcie čítajú už len náhodní a noví čitatelia, alebo fanatici z druhého tábora.Uvažoval som, či má zmysel s nimi diskutovať. Niečo asi bude na hesle, že s teroristami sa nevyjednáva. Pokúšal som sa ich upokojovať, oponovať im argumentami, ktoré som považoval za rozumné. Debata s nimi však vždy vyzerala ako debata s Jehovistami. Keď sa zdalo, že diskusia bude mať nejaké východisko, hneď prehodili výhybku. Uvedomil som si, že im nejde o hľadanie východisk, ide im iba o hádanie, to je živel, v ktorom sa cítia dobre, chcú mať posledné slovo, ktoré budí dojem, že oni sú tí najodbornejší. Máloktorí z nich píšu články na ich obľúbené hádavé témy. Dôvod je jednoduchý, skoro nikto by ich nečítal.Fanatikovi sa totiž každý rozumný človek vyhne. Oni to vedia a vedia aj to, že jedine v diskusii ich nemôžete úplne ignorovať, pretože ich príspevok je "vtrepaný" medzi tie ostatné, ktoré sú k téme, a ktoré sú obohatením pre všetkých, aj keď podávajú nesúhlasné stanovisko k článku. Mne osobne sa osvedčilo to, že na fanatikov nereagujem vôbec. Chvíľku ich to štve a sú zúrivejší, no keď sa nestretnú s odporom, so živnou pôdou ich fanatizmu, za chvíľu ich to omrzí a nájdu si ďalšiu obeť. Po takomto prístupe zostávajú spomedzi fanatikov iba tí, pre ktorých je módne reagovať pod všetky články s určitou tematikou, lebo na tom si stavajú svoju povesť. A podobne ako teroristu, aj fanatika bolí, keď sa o ňom prestane rozprávať, keď ľudia prestávajú reagovať na ich fanatické názory.Na fanatikov sa netreba hnevať, je potrebné ich ľutovať, lebo svojou nenávisťou najviac škodia sebe. Netušia o čo prichádzajú tým, že sa na svet nepozerajú ako na panoptikom rôznych navzájom sa dopĺňajúcich názorov. Nehľadajme, čo nás rozdeľuje, hľadajme, čo nás spája, obohatí to všetkých...
