
Viem, že tí rodičia zo sociálne slabých rodín, ktorí pracujú aspoň za minimálnu mzdu, majú nižšiu daň a dostávajú na jedno dieťa príplatok ku mzde 540 Sk nazývaný "daňový bonus". Jedným z bodov, ktorý malo KDH v programe bolo zvýšiť tento bonus na dvojnásobok. Ja osobne som to vnímal ako veľmi dobrý krok k adresnej podpore tých, ktorí sa sami usilujú. Podľa všetkého financie na takéto zvýšenie v rozpočte by sa našlo, keďže ekonomika u nás beží na dosť vysokých obrátkach. Takto by sa peniaze dostali k deťom väčšinou v mladých rodinách. Myslím si, že nie je žiadnym tajomstvom, že je veľa mladých rodín, kde na jedného člena rodiny pripadá niekoľkonásobne menej, ako napríklad na dôchodcu. Nemyslím tým iba rodiny v osadách. Deti ale nie sú voliči, preto nie je až také populárne dať im vianočnú odmenu...Dávam na zváženie jeden návrh. Ak by sa peniaze našli a štát by ich chcel dať na to, čo by malo byť hlavnou prioritou každého štátu, podľa mňa by namiesto zvýšenia daňového bonusu bolo lepšie tieto peniaze použiť na úplne adresné motivačné štipendiá. So štipendiami mám niekoľkoročné skúsenosti a vidím, aké je to motivačné najmä pre deti z chudobnejších rodín. Na to by to bolo úplne adresná by som ale navrhol použiť úplne iný prepočítavací kľúč.Na prvom mieste by som štipendium vyplácal všetkým deťom. Myslím si, že by to stálo za to aj vtedy, ak by sa súčasne znížili prídavky na deti. Podľa mňa by štipendiá mali byť úplne adresné tak, aby presne kopírovali študijné výsledky detí. Vykašľal by som sa na nejaké hraničné priemery, a toto vyplácanie by som zveril škole, konkrétne do rúk triednych učiteľov. Vzorec, ktorý by som pri tom použil by bol vzorcom, ktorý ja už používam niekoľko rokov. Všetky deti by mali napríklad nárok na 500 Sk štipendia. Bolo by to ale iba v prípade, ak by mal priemer 1,0 a jednotku zo správanie. A ešte niečo - nulový počet neospravedlnených hodín. Tí ostatní by dostali štipendium podľa nasledovného vzorca:"Suma 500 delená známkou zo správania a priemerom známok, mínus počet neospravedlnených hodín na poslednom vysvedčení." Priemerný žiak by dostával mesačne napríklad: (500:1:1,4)-0 = 357 Sk. Nejaký darebák by mesačne dostával napríklad: (500:2:3,9)-29 = 35 Sk. My tu na škole máme dosť takých, ktorým by sa to blížilo až k nule (prípadne do mínusu :-)). Ak by to prešlo, učiteľom by sa dostala do rúk páka, ako konkrétne motivovať deti k tomu, aby si zlepšili svoje výsledky. Navyše, ak by toto štipendium chodili preberať rodičia, aj tí "najlenivejší" by mali dôvod prísť sa "porozprávať" raz mesačne s triednym učiteľom. Tento systém by zabezpečil to, že zo spoločnej kasy by sa investovalo viac tam, kde sa dá očakávať vyššia návratnosť.Na učňovkách a stredných školách by bolo vhodné sumu zdvojnásobiť, aby sa "oplatilo" študovať aj tým, ktorí nedokážu vnímať to, že samotné získané vedomosti sú hodnotou, ktorá sa im v živote zíde. Touto adresnosťou by bolo zabezpečené to, že deti by sa mali presne tak, ako sa usilujú zlepšovať si svoje študijné výsledky. Rodičom, ktorí majú viac detí a vedú ich k tomu, aby si zodpovedne plnili povinnosti by výrazne stúpol príjem do rodiny, oproti rodičom, ktorí sa ani nezaujímajú, či je ich dieťa v škole, alebo či sa niekde túla. Ak by sa dieťa vykašľalo na školu, rodina by prišla o výrazný zdroj príjmov, ktorý nedospelé dieťa nedokáže nahradiť. "Oplatilo" by sa chodiť do školy aj špekulantom a vôbec by sa "neoplatilo" byť záškolákom...Ešte lepšie je to viditeľné, ak sa porovná príjem rodiny za školský rok, kde majú tri usilovné deti a kde majú troch darebákov. Prvá rodina by dostala počas školského roka 357x10x3 = 10710 Sk a druhá iba 35x10x3 = 1050 Sk. Myslím si, že by tento návrh mohol zaujímať poslancov všetkých strán a hnutí, a verejnosť by určite takéto adresné nakladanie s ich príspevkami iba privítala. Neviem odhadnúť, či by sa našlo dosť "politickej vôle" na to, aby sa takýto praktický návrh dostal do praxe. Možno pretečie ešte veľa vody, kým si uvedomíme, že najlepší spôsob, ako motivovať a poskytovať sociálnu pomoc, je adresnosť. Štát by sa už konečne mal spamätať z celoplošnej starostlivosti, a verejnosť by mala dôslednejšie vyžadovať, aby ich peniaze nešli na cigarety a na lacné víno pre chudobu, a na vysoký životný štýl ich úžerníkov...