Boh mi dá nazrieť do neba, aby som si lepšie uvedomil, o čo prichádzam. Predpokladám, že tam uvidím ľudí, ktorí zomreli predo mnou, a s ktorými som tu na zemi nedokázal vyjsť vždy po dobrom. Tí, ktorí budú tam, už budú schopní vyjsť s každým, dokážu milovať každého blížneho ako seba samého. Boh nemôže do neba pustiť dvoch ľudí, ktorí sa celý život hádali, pretože by z neba urobili peklo. Vnímam to tak, že Boh by aj chcel, ale človek po nahliadnutí do neba povie, že ešte na to stretnutie nie je pripravený.Ja to zvyknem pripomínať mladým, ktorým pred manželstvom rozprávam o osobnom súde na jednom príklade. Poprosím ich, aby si predstavili, že ich niekto pozve na oslavu, na ktorú sa vyberú tak, ako sú práve oblečení. Keď ale prídu na túto oslavu, zbadajú, že to je ples na úrovni. Dievčatá sú tam v nádherných šatách a páni v oblekoch. Pýtam sa ich, čo by urobili hneď pri vchode. Či by vošli dnu, alebo, či by sa odišli prezliecť, a až tak sa vrátili na tento ples. Odpoveď je vždy rovnaká. Človek vie, že ak má do spoločnosti zapadnúť, vyžaduje si to splniť určité predpoklady.Očistec vnímam ako určité "doškoľovacie stredisko" pre tých, ktorí ešte nie sú pripravení zapadnúť do partie v nebi. Nebude jednoduché čakať na tú chvíľu, pretože človek pri smrti zistí, o čo prichádza. A nebude to jednoduché najmä vtedy, ak človek dostane "jednu izbu" s niekým, koho celý život neznášal. Kým si dvaja rozhádaní ľudia nenájdu spoločnú reč, kým nedokážu byť k druhému milosrdní, nedokážu to ani k sebe, a netrúfnu si vsúpiť kam, kam cítia že by ešte nezapadli. Tam človeka bude veľmi mrzieť každé nevypovedané "prepáč", bude ho mrzieť všetko to, čo buď urobil, alebo neurobil, hoci mohol. Nebo je totiž miesto len pre tých, ktorí sú zrellí v láske.Do očistca po smrti nemá dôvod ísť ten, kto sa naučil zrelosti lásky už počas svojho života. Ten človek už nebo zažíva vo svojom srdci, a chýba mu už iba jediné, aby mohol naplno vidieť to, čo oko nevidelo, aby mohol počúvať to, čo ucho nepočulo, a aby mohol prežívať to, čo do ľudského srdca nevstúpilo. To všetko Boh pripravil tým, ktorí sú schopní byť zrelí v láske nielen voči Bohu, ktorého nevidia, ale najmä voči ľuďom, ktorých vidia a najmä ktorých vídavajú pravidelne. To na ako dlho do očistca si rozhodne nakoniec každý sám...
