A predsa urobil to, čo neočakávali ani jeho najbližší. Slová o nesení kríža vnímali skôr ako nesenie ťažkej vladárskej zodpovednosti nad znovuzjednoteným národom, ako vojvodcovské povinnosti pri vyháňaní nenávidených Rimanov. Už o niekoľko dní sa mali presvedčiť, ako to skutočne myslel. On povedal, že všetkých pritiahne k sebe nie vtedy, keď bude na tróne, ale na kríži. Neviem, či po aramejsky tieto slová neznejú nejako podobne, ale pravdepodobne budú mať veľmi rozdielnu fonetiku.O niekoľko dní ukázal, čo je potrebné k tomu, aby jeho meno, toho, ktorý hoci bol aj človekom, bolo povýšené nad každé iné meno. Na toto meno sa zohne každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí. Boh ho nad všetko povýšil, pretože sa stal poslušným až na smrť na kríži. Nespoliehal sa na svoju rovnosť s Bohom, zriekol sa sám seba, a za najvyššiu poctu pokladal službu. Bol pokladaný za človeka, a väčšiu časť svojho života čas na tom nechcel nič meniť. Aj dnes ho ešte stále mnohí pokladajú iba za človeka, za jedného z mnohých ľudí.Jeho spôsob náboru svojich nasledovníkov je veľmi zvláštny. Nie je populista, nesľubuje svojim nasledovníkom ľahký život. Celkom otvorene im hovorí, že pre jeho meno budú jeho nasledovníkov nenávidieť, a všetko zlé na nich nepravdivo hovoriť. Nezľavuje zo svojich požiadaviek, pretože u neho nie sú dôležité štatistiky. Priťahuje k sebe tých, ktorí sú ochotní prijať bláznovstvo kríža, bláznovstvo nezištnej služby. Jeho životná cesta nie je cestou ruží, je to krížová cesta. Špekulantov takáto cesta nepriťahuje, pretože tu nejde o diskutovanie, o nádherné modlitby a duchaplné reči.Tí, ktorí sú ochotní kričať na slávu Ježišovi iba vtedy, keď sedí na osliatku a vchádza s veľkou slávou ako kráľ, budú o pár dní kričať aby ho ukrižovali. Takýmto ľuďom nevyhovuje ponížený Boh, lebo nasledovanie takéhoto Boha neprináša so sebou veľa slávy. A sláva je hodnotou najmä dnes, aj preto ubúda jeho nasledovníkov, aj preto pribúda tých, ktorí sa k Ježišovi nechcú hlásiť. K tomu "úbožiakovi", ktorý visí na kríži. Myslia si, že jeho sláva pominula po slávnostnom vstupe do Jeruzalema. Vnímajú to ako jeho päť minút slávy, ktoré sa skončili.Napriek všetkému má aj dnes Ježiš mnoho nasledovníkov a ich počet rastie po celom svete. Priťahuje ich k sebe zo svojho kríža. Pomáha im pochopiť, že dnes sa často aj hanba považuje za slávu, a od hľadania ľudskej slávy a popularity ich vedie k službe. Ťahá ich k neseniu kríža, k prekonávaniu životných ťažkostí. Nesľubuje, že ľuďom zoberie ich ťažkosti, on iba pomáha posilňovať plecia. Od pominuteľnej slávy, ľudská sláva - poľná tráva, ich privádza k trvalej sláve. Tá je určená tým, ktorí svoj život prežili ako službu pre druhých. Od pominuteľnej radosti privádza svojich nasledovníkoch k trvalej radosti. K radosti z rozdávania radosti, pretože radosť rastie rozdávaním...Toto všetko neponúka pri slávnostnom vstupe do Jeruzalema, pri radostnom pokriku davu nad príchodom kráľa, ponúka to z kríža. Tí, ktorí to pochopili, už zohli svoje kolená na meno Ježiš. Tí ostatní to urobia až potom, keď uvidia koho prebodli. Prví z nich to zbadali už na tretí deň po jeho ukrižovaní...
