Priznám sa, že bojujem s jednou myšlienkou a to či poslať, alebo neposlať mimoriadne štipendium po Veľkej noci. Rozumné by bolo neposlať, pretože trend ukazuje, že narastá počet chudobných a rovnako nenarastá aj počet prispievateľov, ktorí by pravidelne prispievali. Viacerí z nich mi napísali, že teraz majú čo robiť, aby prežili, pretože sami sa dostali do problémov. Nie sú to len robotníci, sú medzi nim aj živnostníci a dokonca aj ľudia s vyšším vzdelaním, ktorí donedávna pomáhali iným, a teraz sú sami odkázaní na pomoc od druhých.Mám totiž nejakú rezervu, ktorá je tu vďaka tomu, že som neposielal štipendium za mesiace júl a august. V máji sme sa totiž dostali do mínusu 1759,54 Eur, čo už nebol pre mňa utiahnuteľný mínus. A tak som štipendium začal vyplácať až od septembra. Našťastie vtedy pribudlo pravidelných prispievateľov, a teraz máme (ku koncu februára) rezervu na jedno mesačné štipendium. Priznám sa, že nemám dobrý pocit, ak mám v rukách prostriedky, ktoré by ocenili chudobnejší najmä v týchto mesiacoch, kedy im začnú prichádzať nedoplatky za energie, a kedy kvôli rastu cien základných potravín majú čo robiť, aby prežili.Nech táto naša vraj sociálna vláda hovorí čokoľvek, pravda je taká, že za ich vládnutia sa mnohým ľuďom zhoršili a neustále sa zhoršujú životné podmienky. Vidím to na životných príbehoch napríklad aj takýchto ľudí:"Otec, Jozef, zo srdca Vás pozdravujem, dlho to odkladám s vedomím a výčitkami, ved iní sa majú horšie a viac to potrebujú...ale pokúsim sa, opýtať či by nebolo možné aj štipendium pre moje deti. Náš príbeh: Sme 21 rokov manželia, máme štyri deti, dvoch už druhý rok vysokoškolákov Kristínu a Jakuba, stredoškoláčku Dorotku a záklaďáčku Terezku, všetky zdravé, talentované a šikovné. Zvonku to vyzerá že by malo byť všetko v poriadku, sme dvaja vysokoškoláci, podnikali sme v projekcii, sme spolužiaci- architekti. Opravujeme starý dom, ktorý sme pred 15. timi rokmi kúpili, máme ojazdené auto, snažíme sa žiť v láske, ale nie je, neviem celkom prečo, skúsim môj pohľad: Žijeme, bojujeme v našom manželstvo okrem dobrých vecí aj s alkoholom a o vieru/ toto mňa najviac trápi, manžela a starších troch detí/. Vyčerpalo ma to tak, že už štyri roky sa liečim kvôli depresii, depresia, život, únava a vyčerpanosť, na rok som úplne stratila schopnosť robiť....dostali sme sa do obrovských dlhov, momentálne sa manžel snaží prestať, ja liečiť... ale dlhy neklesajú, rozhodli sme sa predať dom a ísť do menšieho, už rok, ale nedarí sa nám to, predávame auto, zrušila som živnosť, aby som nemusela aspoň platiť odvody, som teraz nezamestnaná bez podpory, pretože som podnikala a nehradila som si fond zamestnanosti, nevychádzalo mi na poistky... okrem prídavkov nemáme žiadne pravidelné príjmy, manžel má zákazok málo a slabo platených, robíme z domu, pomáham mu, ani on na tom nie je psychicky dobre, obaja máme syndróm vyhorenia, musela som prestať na chvíľu aj s dobrovoľnícvom v OZ...Staršie deti sú úžasné, postavili sa k tomu zodpovedne, chodia na brigády aby si vyfinancovali vysokoškolský život, nám sa nedarí ich podporovať, sme zaťažení hypotékami, exekúciami a dlhmi, a Pán Boh nám dáva dostatok lekcií o pokore a láske, pomáhajú nám priatelia zo stretka, z OZ, denne dostávame dary ale nestačí, často ani na potraviny tak neviem či môžem, ale chcem vás touto cestou poprosiť či by bolo možné dočasne, kým trvá tá Jóbovská skúška..... kým nepredáme a nezbavíme sa najväčšej ťažoby, poprosiť o štipendium pre mladšie dievčatá aj o modlitby, snažím sa vytrvať, ale zmáha ma to..... , keby sa so mnou modlili, verím že by to bolo ináč, ale verím aj že požehnanie je pre nás nachystané na ten najlepší čas, ktorý pozná len Pán Boh. Ďakujem za pochopenie, čas a za všetkých, nech Vás dobrý Boh žehná aj všetky vaše aktivity."Na Slovensku žiaľ pribúda rodín, ktorí žijú v takejto navonok neviditeľnej chudobe, do ktorej sa nedostali preto, že by niečo flákali, ale preto, lebo zo všetkých síl bojujú so životom a po vyčerpaní síl sa dostanú zo skupiny ľudí, ktorí iným pomáhali medzi tých, ktorí sami potrebujú pomoc. Dorotku aj Teréziu sme zaradili medzi štipendistky. Ja som to urobil s o to väčšou radosťou, lebo práve ich mama mi pomáhala ako aktivistka v OZ, ktorá pomáha chudobným, vyhľadávať a pomáhať tým, ktorí v jej okolí potrebovali pomoc. Nateraz som rozhodnutý okrem štipendia za mesiac február poslať v marci aj jedno mimoriadne. Nie je to rozumné, ale som spokojnejší, keď sme v mínuse.:-) Upokojuje ma myšlienka, že celý tento projekt je v podstate nerozumný, pretože vždy po tom, ako sme pribrali štipendistov, pribudli aj prispievatelia. Logicky sa to nedá vysvetliť. Pomoc núdznym však nemusí byť logická, hlavne že je adresná a účinná...Chcel by som touto cestou poďakovať všetkým, ktorí spolu so mnou pomáhajú prežiť radostnejšie detstvo chudobným, budúcnosť viacerých chudobných detí sa môže výrazne zmeniť vďaka pomerne malým mesačným štipendiám. Ak viete o niekom, koho by sme mohli zaradiť do tohto programu, dajte nám prosím vedieť. Pomôžeme toľkým, koľkým budeme vládať. Budem tu uverejňovať príbehy všetkých štipendistov, aby ste vedeli komu Vaše peniažky konkrétne pomáhajú. Ak by sa chcel niekto zapojiť do tohto projektu, môže poslať svoj príspevok na číslo účtu: 261 895 2811/1100 Tatrabanka.Ak by niekto chcel navrhnúť nejakých nových štipendistov, nech mi pošle konkrétny návrh na moju adresu: cerven7777@gmail.com
