Trápi ma to, že ľudia na Slovensku strácajú dôveru v súdnictvo, trápi ma to, že sudcovia, a už aj sudcovia ústavného súdu, sú natoľko zastrašovaní, že je ťažké určiť kedy rozhodnú slobodne a kedy pod nátlakom. Zatiaľ som sa ešte s nikým nesúdil. Len raz som bol predvolaný, aby som sa vyjadril k obvineniu z ohovárania, lebo som o jednom mafiánovi a podvodníkovi napísal fejtón, v ktorom som vyjadril že je mafián a podvodník. Vtedy mi to prešlo, lebo fejtón, ktorý som napísal, sedel na mnohých mafiánov a podvodníkov, a aj napriek tomu, že trafená hus zagágala, bol to problém len tej husi, lebo nevedel dokázať, že som napísal práve o ňom.Viem, že už dnes sa mnohí boja podpísať pod mnohé petície, ktoré sa usilujú o občiansku kontrolu nad skutkami tých, čo nám vládnu. Keby sme neboli v Európskej únii, a keby som mal rodinu, možno by som sa bál podpísať už aj ja v obave, aby som svoju rodinu nevystavil riziku prenasledovania zo strany štátnej moci. Máme, alebo nemáme sa báť podpísať takéto petície? Nebude od nás niekto vymáhať sumy, aké nemáme? Nebude to niekto vnímať že ho znásilňujeme? Ak niekto tvrdí, že bol znásilnený toľkokrát, buď sa naozaj stretol s veľkou brutalitou, alebo to znamená že so znásilňovaním súhlasil. Vtedy by však už nebol znásilňovaný, ale mhm... predajný. Dá sa odhadnúť koľkí ľudia tohto pána považujú za garanta spravodlivosti? Dá sa odhadnúť koľkí ho považujú za niečo iné?
