A hoci ľudia Ducha svätého, Božiu múdrosť spoznali naplno až po odchode Ježiša do neba, tušili už skôr, že Boh nie je samotár. V knihe prísloví to naznačili takto: "Pán ma vlastnil už na začiatku svojich ciest, od počiatku, skôr, ako urobil čokoľvek. Od večnosti som ustanovená, odpradávna, prv, ako povstal svet." Už od pádu prvých ľudí bol predpovedaný niekto, kto má premôcť smrť, ktorá prišla na svet spolu s hriechom. Ježiš nám toho o najvnútornejšom Božom živote povedal najviac. Pripomenul nám, že je radosťou pre Boha, že môže bývať s ľuďmi, najmä s tými, ktorí Boží obraz odrážajú viac ako tí druhí.Ježiš otvorene hovorí o tom, že ho poslal Otec a že po svojom odchode pošle Ducha Svätého. Až tak otvorene, že je za tieto reči odsúdený ako bohorúhač, ako ten, kto sa robí Bohom. Otvorene hovorí o tom, že ľudia na čele s apoštolmi to naplno pochopia až vtedy, keď ich Duch Svätý uvedie do plnej pravdy. Jeho úlohou je oznámiť, čo počuje. To všetko hovorí o tom, že Boh žije ako spoločenstvo osôb v tvorivom dialógu. Napriek tomu, že Boh by si vystačil aj sám, tvorí človeka, tvora komunikácie a dialógu, na svoj obraz, tvorí ho ako spoločenstvo osôb, ktoré má medzi sebou nažívať sväto, čiže normálne.Všetky zlyhania človeka a ľudstva spočívajú v nepochopení toho, na čo sme boli stvorení. Zabúdame na to, že to bolo na Boží obraz, zabúdame na to, že máme žiť ako spoločenstvo osôb, kde má vládnuť otvorená komunikácia a priateľské vzťahy. Zabúdame na to, že každý človek je stvorený na obraz Boží, že každý má právo žiť dôstojne svoju ľudskosť v kruhu svojej rodiny. Zabúdame na to, že našou najbližšou rodinou nie sú iba naši príbuzní, nie sú to len tí, ktorí spolu s nami tvoria nejaké trošku väčšie národné, či iné spoločenstvo. Našou najbližšou rodinou je každý človek, ktorý rovnako ako ja, či ty, bol stvorený na Boží obraz.Sme povolaní k tomu, aby sme vytvárali sväté partie, čiže normálne. Také, kde sa navzájom budeme brať ako bratia a sestry, deti toho istého Boha, nech žijeme kdekoľvek a nech Stvoriteľovi neba, človeka a zeme, dávame akékoľvek meno. Nezvládneme to bez trpezlivosti. Bez trpezlivosti so svojimi slabosťami, bez trpezlivosti so slabosťami druhých ľudí a bez trpezlivosti s tým, že nie je až také jednoduché byť svätý, čiže normálny. To totiž vyžaduje trpezlivo načúvať hlasu svojho svedomia, to vyžaduje, aby sme nerobili iným to, čo sa nepáči nám...
