Na mnohé veci zo svojej minulosti budem mať asi skreslený pohľad. Ľudská myseľ je stavaná tak, aby na zlé zabúdala, a aby si dobré uchovala čo najdlhšie. Tak rád by som zabudol na všetko zlé, čo sa mi ušlo zo strany druhých ľudí, a tak veľmi dúfam, že nikdy nezabudnem na ľudí, ktorým som spôsobil, alebo ešte spôsobím nejakú bolesť. Možno v tom čase budem iba ODF - obyčajný dedinský farár, ktorý ešte bude cítiť, že by mohol byť užitočný v nejakej dedinke, a budem mať okolo seba iba pár ľudí, ktorí mi budú radiť. Ak zistia, že viac verím svojmu stareckému, možno mentorskému, úsudku ako ich dobrým radám, nech ma upozornia, že už je tu ten čas...Možno sa mi podarí ukončiť nejaké školy a budem učiť študentov, možno ešte stále budem blogovať a moje články budú málo empatické, je úplne jedno kde budem. V každom prípade by som chcel už teraz poprosiť, aby mi tí, ktorým budem znepríjemňovať život, napísali, aby som odstúpil a prenechal svoju pozíciu mladším a šikovnejším. Možno mnohí z nich to budú chcieť napísať s hnevom, a mňa by to skôr utvrdilo v mučeníckej póze vytrvať až dovtedy, kedy už naozaj budem oveľa viac škodiť ako pomáhať, preto by som tu chcel teraz napísať návrh listu, ktorý ako dôchodca dúfam budem schopný rešpektovať."Vážený pán Jozef Červeň,úplne pokojne Vás chcem poprosiť, aby ste odstúpili z funkcie, ktorú zastávate. Počas Vášho dlhého života ste urobili mnoho dobra. Určite ste pomohli mnohým ľuďom a mnohí si Vás za to vážia. Tak ako každý človek, prešli ste aj náročnejšími skúškami, a tak ako každý človek, ste ich nezvládli úplne na výbornú. Nemám dôvod Vám pripomínať zlyhania, pretože aj ja som v živote urobil dosť chýb. Niektoré sa dali napraviť, niektoré už žiaľ nie. Som presvedčený o tom, že funkciu, ktorú momentálne zastávate ste sa usilovali vykonávať čo možno najlepšie, a viem, že mnoho z toho, čo sa nepodarilo, je aj vina Vašich spolupracovníkov, prípadne ľudí, ktorí Vás dotlačili do pozície, s ktorou ste nesúhlasili. Každý si životom nesie svoj podiel viny.S vekom nepribúda iba starecká múdrosť, ale aj choroby, z nich vychádza vyššia nervozita, nastupuje senilnosť. Máloktorý človek sa vyhne týmto príznakom staroby. Žiaľ, neobišlo to ani Vás, a s rukou na srdci musíte priznať, že je dostatok mladších, ktorí Vašu funkciu budú zastávať lepšie ako Vy. Ak zastávate dôležitú funkciu, je to o dôvod viac odstúpiť. Človek by z takého miesta nemal odísť až vtedy, keď už úplne nevládze. Tu viac ako kdekoľvek inde platí, že v najlepšom treba prestať a nečakať s tým, až na obdobie dlho po zenite. Vedieť včas odísť je veľkým umením. Človek by mal odísť vtedy, kým ešte zvláda funkciu, nemal by čakať až do chvíle, kým funkcia zvládne jeho.Uvedomujem si vážnosť týchto slov, a ja osobne si myslím, že už je tu čas na Váš zaslúžený odpočinok. Berte to ako môj osobný názor, ktorý Vám predkladám po zrelej úvahe. Mojou snahou nie je Vám ublížiť, ale pomôcť. Mojou snahou je pomôcť tým, za ktorých ste zodpovedný. Váš čestný včasný odchod pomôže aj im naučiť sa veľkému umeniu včas odísť. Pomôže im vážiť si mladícku priebojnosť rovnako ako stareckú múdrosť, a pomôže im to tolerovať aj senilné výstrelky svojich rodičov, či niektorých nadriadených. Ak človek odíde v presvedčení, že to prenecháva mladším, ktorí jeho funkciu budú zastávať lepšie ako on, je dôvod na veľkú radosť. Prajem Vám takúto radosť, zo srdca Vám prajem dni pokojnej staroby v kruhu tých, ktorí si Vás aj kvôli takémuto odvážnemu kroku včas odísť, budú vážiť oveľa viac."Poteší ma, ak veriaci k tomuto listu pripoja svoje uistenie, že sa za mňa budú modliť. Hodina ohovárania mi nepomôže, no minútová modlitba mi môže dať silu, ktorú na ten dôležitý krok budem potrebovať. Na krok uprednostniť spoločné dobro pred osobnými záujmami...
