Úplne bez starosti sa dá žiť jedine tam, kde človek môže žiť koristníckym spôsobom života, kde žije na vlastnom území, ktoré celý rok rodí ovocie potrebné na živobytie, kde si z potoka môže vytiahnuť a upiecť rybu alebo raka, a kde nemusí chystať drevo na zimu ani premýšľať aký si zaobstará radiátor, pretože ho vôbec nepotrebuje. Neviem, či ešte niekde na zemi existuje takáto možnosť života, či sú ešte nejaké "voľné fleky" na nejakom neobývanom ostrove, alebo niekde hlboko v džungli, pravdepodobne však asi nie.Pri zvyšovaní životných nárokov už človek musí byť viac ustarostený. Ak chce bývať v civilizovanej spoločnosti inde ako v jaskyni, ak chce každý deň zjesť niečo iné než to, čo môže nájsť v kontajneri, ak chce aby mu tiekla voda aj studená aj teplá, ak chce mať zavedenú elektrinu, a ak chce mať napríklad mobil a iné vymoženosti techniky, musí byť ustarostený natoľko, v akom životnom štandarde chce žiť. Je čestné, ak si na svoj štandard zarobí prácou svojich rúk, alebo prácou svojej hlavy, pretože v Biblii je napísané, že kto nechce pracovať, nech ani neje.Je spravodlivé, ak na sociálne dávky majú nárok len tí, ktorí nemôžu pracovať, ktorí sú napríklad telesne alebo duševne postihnutí, alebo tí, ktorí nemôžu získať prácu bez vlastnej viny. Tí, ktorým sa nechce pracovať, by nemali vlastne dostávať nič. Vo svojom príhovore na včerajšej svätej omši som vyjadril radosť nad tým, že na Luniku IX sa konečne veci pohli tak, že už onedlho bude každý platiť za vodu, pretože bude musieť, že každý bude platiť deťom na stravu, pretože bude musieť, a že ak niekto bude chcieť mať vyšší životný štandard, bude musieť každý deň vstať do práce, pretože jeho sociálna dávka a aj časť z toho, čo zarobí na aktivačných či príležitostných prácach sa v prvom rade použije na to, aby jeho deti mohli žiť v dôstojných podmienkach.Na záver som dodal aj to, že toto evanjelium je zamerané aj pre tých, ktorí naopak žijú v úplne inom životnom extréme a ktorí sa usilujú o to, aby mali svoj životný štandard niekedy zbytočne privysoký. Pre tých, ktorí "musia" mať najlepší mobil, najlepšie oblečenie, najlepšie auto, najlepší byt, ktorí "musia byť in", aj napriek tomu, že sú ustarostení zbytočne. Túžia po mnohých veciach, v ktorých hľadajú šťastie a keď ich získajú, začnú túžiť po iných. Zabúdajú na to, že nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v Bohu, a tiež na to, že šťastie je také veľké, akú cestu šťastie prejde, na to, že najviac šťastia človek zažije vtedy, ak iných privádza k šťastiu.Človek by sa mal usilovať, aby nežil v biede, no priveľa bohatstva mu prináša len priveľa starostí a nepokoja. Keď sa ma niekto spýta, ako som na tom majetkovo, odpoviem, že mám koľko potrebujem a potrebujem, koľko mám... :-)
