Ježiš veľmi dobre vedel, že túžime po tejto hlboko ľudskej vlastnosti. Vedel, aký pokoj prináša tomu, kto túto vlastnosť má, preto urobil všetko preto, aby sme sa k nej dokázali prepracovať. V prvom rade dáva hneď po svojom zmŕtvychvstaní apoštolom moc odpúšťať hriechy. Poprial im pokoj, a hneď nato im dal výborný prostriedok na šírenie pokoja - očisťovanie sŕdc, aby dokázali byť hlboko ľudské a hlboko Božie. Človek žijúci v hriechoch je veľmi nešťastným človekom, pretože zo svojho srdca vyháňa pokoj. Človeku nič a nikto tak neubližuje ako práve jeho hriech. V pochopení tohto spočíva pochopenie toho, prečo Bohu na prvom mieste záleží na tom, aby sme sa zbavovali svojich hriechov.Tam, kde pribúda hriechov, tam ubúda ľudskosti. Tam, kde človek nebuduje svoj vzťah k Bohu, ktorý k nemu hovorí cez Bibliu a cez jeho svedomie, tam, kde ľudia nehľadajú ako druhému pomôcť, ale ho využiť vo svoj prospech, a tam, kde človek žije sebecky, všade tam pribúda trpiacich ľudí. Aj napriek tomu, že túžba byť hlboko ľudským človekom je v každom z nás, stojí nás veľa námahy, aby sme si túto túžbu vyplnili. Najhoršie je, ak ju nepovažujeme za tú najpodstatnejšiu, ak je pre nás iba nejakým príveskom, aby sme v očiach druhých vyzerali lepšie. Iba naplnenie tejto hlboko ľudskej túžby nás dokáže priviesť k prežívaniu hlbokého šťastia. Existuje aj povrchné, plytké šťastie, ktorého sa môžeme stať zberateľmi, no oproti pravej perle má iba cenu ligotavej lacnej bižutérie.Keď sa vyznávame zo svojich hriechov, keď si uvedomujeme, že sme zhrešili myšlienkami, slovami, skutkami a zanedbávaním dobrého, mali by sme si uvedomiť, že práve to zanedbávanie dobrého nám často prináša veľa smútku. Naháňame sa za bižutériou nás okráda o radosti z pravých perál. Bojíme sa ísť hlbšie ku skutkom lásky, ktoré sú pre nás náročné, máme strach prepracovať sa k postoju dobroprajnosti, pretože závisť a ohováranie nám vyhovuje. Závisť nám pomáha znižovať zásluhy druhých ľudí na šťastí ku ktorému sa veľakrát veľmi ťažko prepracovali, a ohováranie nás vedie k tomu, že sa sami pred sebou môžeme pochváliť, že aj tak sme vraj lepší, ako tí ostatní. Dobroprajnosť - milosrdenstvo nás o tieto "vyklamané" plytké a krátkodobé radosti ukráti. Dá nám však oveľa hlbšiu radosť. Radujeme sa z každého maličkého úspechu, ktorý sa niekomu okolo nás podaril. Radujeme sa hlboko ľudsky, tak, ako sa Boh raduje z každého nášho maličkého pokroku...
