Mnohí oponujú tým, že banky a rôzne úverové spoločnosti iba reagujú na požiadavky trhu. Počítajú s tým, že dnes sú ľudia naučení mať všetko hneď aj s rizikom, že by sa zadĺžili do budúcnosti. Presviedčajú ich o tom, že ak si požičajú hneď, a postavia si dom za dva milióny, tak ušetria, pretože ak by si dom stavali niekoľko rokov, tak by ich vyšiel na dva a pol milióna. Nedopovedia im už to, že v skutočnosti ich ten dom spolu so splátkami cez hypotéku vyjde skoro na štyri milióny, pretože počítajú s tým, že mladí sa budú usilovať byť moderní, a byť moderným dnes znamená neplánovať veľmi do budúcnosti, znamená to mať čo najskôr čo najviac pre to, aby vyzerali ako tí šťastní ľudia z reklamy.Keďže vraj voľný trh a slobodné nakladanie s kapitálom si vyžaduje takéto "trhové" správanie, je moderné správať sa trhovo a trhať sa za všetkým tým, čo ponúka reklama aj napriek tomu, že sa úplne nedodržia niektoré etické zásady. Dnes je nemoderné mladým pripomínať, že môžu nosiť iné veci ako značkové. Je nemoderné pripomínať mladým rodinám, ktoré sa zmôžu na spoločnú domácnosť, že existuje aj cesta zariadiť si ju postupne bez zadlženia sa nejakej banke, alebo pôžičkovej spoločnosti. Dostanú požičané, ale obvykle na veľmi vysoké úroky, pretože súčasnou modlou je spotreba. Keď klesne spotreba v spoločnosti, teda, keď si ľudia prestanú vymieňať tie veci ktoré majú a ktoré im slúžia, za novšie a lepšie, začína krachovať ekonomika.Božím slovom sme vyzývaní, aby sme sa od modiel obrátili k živému Bohu. Bohu, ktorému záleží na tom, aby sa mali lepšie tí, ktorí veci vyrábajú než tí, ktorí ich len lacno kúpia a draho predajú, k Bohu, ktorému záleží na tom, aby tí, ktorí zodpovedne pracujú, sa mali lepšie ako tí, ktorí žijú iba z úžerníckeho požičiavania chudobným. Žiadnu banku neospravedlní, že sa musia prispôsobiť trhu, lebo človek sa v prvom rade musí prispôsobiť sebe samému a svojmu svedomiu. Pre každú krízu je príznačné to, že najviac stratia tí najbohatší. To, že na to doplatia aj chudobní, je už iba o tom, že tí bohatí si svoje straty nechajú zaplatiť od chudobných, a to sa Bohu, ktorý je otcom všetkých ľudí na zemi, Bohu, ktorému sa nepáči požičiavanie chudákovi na úroky, nemôže páčiť.Naozaj musíme mať všetko, čo je in? Spomedzi skoro dvesto krajín sveta sme na 42. mieste čo sa týka bohatstva. Oprávňuje nás to mať nepotrebné veci? Oprávňuje nás to požičiavať chudobným krajinám, a vyžadovať od nich, aby nám to vrátili späť aj s vysokými úrokmi a splátkami za omeškanie? Čo by sa páčilo Bohu, ktorý má rovnako rád všetky svoje deti na svete? Aký postoj a aké správanie očakáva od nás, krajín postihnutých hypotekárnou krízou? Zaujmeme viac obranný, alebo viac solidárny postoj?
