Na Luniku IX sa mi raz stalo, že jeden opitý sused začal kopať a trieskať do vchodových dverí. Ak by neboli bezpečnostné, určite by skončili veľmi zle. Ten človek mal navyše významné postavenie v komunite, preto nebolo jednoduché pre mňa sa rozhodnúť, či zavolať políciu alebo nie. Napriek všetkému som policajtov zavolal, aspoň sme boli na dohováranie viacerí. Len na dohováranie, pretože policajti povedali, že ak sa nestala žiadna škoda, nemôžu nič urobiť, lebo sa jedná len o obťažovanie, a to vraj nie je možné nijako potrestať. Už som to ďalej neriešil, keď som videl, že opilec skrotol, poprosil som policajtov, aby to nechali tak, a aby pokojne odišli. Opilec skrotol a ja som zaliezol spolu s ostatnými spolubývajúcimi do bytu. Keď sa ma druhý deň opilec opýtal, prečo som si na neho dovolil zavolať políciu, pripomenul som mu, koľko som pomohol jeho rodine, ako aj to, že ak bude znova vystrájať, zavolám ich späť, a budem trvať na tom, aby ho odviedli.Od mnohých ľudí bývajúcich v blízkosti osád často počúvam o ich bezradnosti voči drobným výtržníkom, drobným krádežiam a neustálemu obťažovaniu. Ich bezradnosť spočíva najmä v apatii polície, ktorí to v takýchto lokalitách obvykle vyriešia myknutím pleca poprípade pridajú výhovorku, že aj tak nemôžu nič urobiť. Podobný pocit prežívajú ľudia, ktorí očakávajú od polície pomoc pri ochrane pred výtržníctvom pubertiakov, ktorí prežívajú buď bežnú, alebo predĺženú pubertu. Už dlhšie očakávam, aké opatrenia prijmú zákonodarci na zlepšenie tohto stavu, zatiaľ však okrem ojedinelých lastovičiek s epay kartami a rečiach o tom, že celkom určite sa niečo riešiť bude, nejaké veľké úsilie nevidieť.Čo by pomohlo? Myslím, že v prvom rade to, aby za neplnoleté deti niesli trestnú zodpovednosť ich rodičia. Ak na to nemajú, aby ich zvládli, nech je tu pomoc kurately, a ak nepomôže tá, nech nasleduje prevýchova. Určite by pomohlo aj zaviesť a využívať trest verejnoprospešnými prácami pre tých, ktorým nie je čo vziať, pretože ak niekto stratí rešpekt pred spoločnosťou a pred druhými ľuďmi, má mu byť umožnené, aby mu niekto tento stratený rešpekt pomohol nájsť, pretože má právo, aby prispel nejakým spôsobom do spoločného dobra. Falošná sociálnosť a falošná solidarita vždy vedie k zbytočným sociálnym napätiam. Nikomu nepomôže, ak bude pribúdať podobných prípadov, ako bol ten v Devínskej. Je jasné, že nám je všetkým ľúto aj obetí aj ich rodinných príslušníkov. Okrem nich nám ale musí záležať aj na tých, ktorí sa môžu dostať do podobnej situácie len preto, lebo spoločnosť zanedbá jednu zo svojich úloh.
