Aj včera som jednému takému dal zákaz celý rok navštevovať priestory, kde sa venujeme mládeži. Keď som ho vyzval, aby prestal robiť napriek ostatným deťom, odpapuľoval mi, ba dokonca mi začal tykať a vyhrážať sa mi. Možno sa prídu sťažovať jeho rodičia, ktorí mu nič nezakazujú, možno mi poškriabe auto. V každom prípade tento mal toho na rováši dosť už predtým, a touto poslednou kvapkou pretiekol pohár našej tolerancie voči nemu. Je dosť lepších detí od neho, ktorí sa usilujú zlepšiť. Priestory aj tak nemáme dostatočne veľké pre všetkých. Na veľké spoločné akcie môže prísť, z užšieho kruhu je však na rok vyradený a schválili to aj ostatní animátori.Pred pár dňami sa nám stalo zasa to, že jeden odtiaľto, ktorého sme skoro dva roky zamestnávali, nám vykopol dvere na mrežiach len preto, lebo mu výplata prišla vinou ekonómky o dva dni neskôr ako po iné mesiace. Prednedávnom sme dali najavo, že už ich zamestnávať nebudeme. Tomuto konkrétnemu som osobne povedal, že v poslednom čase robil tak darebácky, že keby sme aj zamestnávali, s ním už nepočítame. Vykopnutie mreží ma stálo 250 Sk, musel som kúpiť novú zámku. Nehlásili sme to. Ja osobne som to nevidel, a hľadať niekoho spomedzi nich, kto by to polícii dosvedčil, že to urobil práve tento blbec, by bolo márne. Takýchto dospelých, a žiaľ asi aj ich deti, už neprevychová asi nikto.Nie je jednoduché byť obyvateľom Lunika IX, sídliska, na ktorom žije dvakrát viac obyvateľov, ako by malo. Toto sídlisko má aj obyvateľov, ktorí sa tu dostali preto, že neboli schopní si zohnať si prácu, väčšinu však tvoria ľudia, ktorí by pravidelnú prácu vykonávať nedokázali. Tí, ktorí vedia robiť, už dávno robia a tí, ktorí tu vedia iba postávať, sú schopní maximálne ísť na nejakú krátkodobú brigádu. Väčšina sa na Lunik IX dostala preto, lebo tam, kde boli predtým, boli nezvládnuteľní a neboli ochotní platiť za služby, ktoré dostávali. Ak sa tu, na Luniku IX, veľmi skoro nezačne solídna sociálna práca, tú menšinu solídnych, s ktorými sa čosi dá robiť, tá väčšina darebákov strhne so sebou.Mnohí nám vyčítajú, že tu robíme príliš málo, že sa venujeme len malému percentu detí z takého obrovského množstva. Robíme, koľko vládzeme. Keby sme sa prestali venovať aj im, z tohto sídliska, ktoré je getom, by sa úplne vytratili pozitívne vzory medzi mladými. Veľakrát si aj my sami povieme, že je strašne málo, čo tu robíme, keď sa pozeráme na to obrovské množstvo zanedbanej výchovy, na to množstvo ľudí vedených roky k tomu, aby všetko dostávali zadarmo, na základe príslušnosti k ľuďom, ktorí si vydobíjali všetko svojou dotieravosťou a štipľavým jazykom. Keď však dáme na pár dní pauzu s aktivitami pre deti, aby sme si vydýchli, zistíme, že keby sme nerobili nič, bolo by to ešte horšie.Čo potrebuje Lunik IX? Viac inštitúcií, ktorí budú od týchto ľudí vyžadovať, aby si plnili svoje povinnosti. Viac ľudí, ktorí tu budú ochotní prísť sa venovať tým, ktorí v tomto prostredí ešte úplne "nezvlčeli". Kvalitnú sociálnu prácu, ktorá urobí rázny koniec tunajšiemu rovnostárstvu, sociálnu prácu, ktorá zabezpečí to, že miestni darebáci sa tu budú mať oveľa horšie ako tí, ktorí sa ešte aspoň v niečom usilujú. Ak na niečo z toho máte dosah, urobte aspoň jeden malý krok z tejto namáhavej púte, ktorá čaká na každého, kto to s budúcnosťou Košíc, ale aj Slovenska myslí aspoň trochu dobre.
