Práve dnes som si uvedomil, že pravdepodobne potrvá ešte dlhý čas, kým sa tu bude sláviť odpust tak, ako ho poznajú v bežných farnostiach. Nemyslím tým na kolotoče, stánky, pečené husi a dusenú kapustu. Myslím odpusty, aké som zažíval v predchádzajúcich farnostiach. V prvom rade predopustová spoveď, slávnostná atmosféra na odpustovej omši a odpustové stretnutia v rodinách, ktorí tento deň prežívajú ako sviatok. Deti, ktoré prídu po svätých omšiach domov, nič také nezažijú, pre ich rodičov je to deň ako každý iný a pre mnohých je to rovnaký deň ako bežný deň v týždni. Žiadna nedeľná pohoda a už vôbec nie odpustová.Náš program tu zatiaľ musí byť trochu iný. Včera sme so staršími chlapcami celý deň budovali minigolfové dráhy. Večer od šiestej do desiatej bola diskotéka, a dnes máme dve sväté omše. Odpustovú náladu nám priblíži po druhej svätej omši kvíz zo života Terezky. Deti v ňom mali za úlohu odpovedať na 21 otázok, ktoré si mohli zistiť listovaním v knihe o jej živote. Prvou cenou je torta. Do tohto kvízu sa zapojilo okolo pätnásť detí. Aspoň pre ne sa patrónka našej kaplnky stane bližšou a možno v budúcnosti, vo svojich rodinách si dajú záležať na tom, aby deň patróna vo farnosti, v ktorej žijú, nebol všedným dňom. Dovtedy sa ešte stretneme s mnohými nechápavými pohľadmi miestnych katolíkov, a to nie iba od detí, čo to ten farár vlastne robí...Dnes mi prišlo mailom krátke vyznanie do Sofie (Vďaka!)o tom, ako Terézia vnímala život a smrť:"Neumíram, ale vcházím do života. Smrt není nějaký přízrak anebo hrozná příšera, jak se znázorňuje na obrazech. V katechismu se říká, že "smrt je odloučení duše od těla", nic jiného. A já nemám strach z odloučení, které mě navždy spojí s dobrým Bohem. Pro mne si nepřijde "smrt", ale Bůh." (sv. Terezie z Lisieux)
