Nebudem prekvapený, keď tí istí novinári, ktorí teraz na pápeža Františka píšu oslavné ódy, budú na neho písať potupné vyjadrenia. Rovnako sa správali k Ježišovi a rovnako sa správali k tým, ktorým zveril svoju Cirkev. S vďakou vnímam, že sme posledné desaťročia mali dobrých pápežov. Každý priniesol to, čo sme v tej chvíli potrebovali. O Jánovi XXIII. médiá hovorili ako o prechodnom pápežovi, a bol to práve on, kto dal podnet na zvolanie Druhého vatikánskeho koncilu. Jeho nástupca Pavol VI. viedol po koncile pevne loď Kristovej cirkvi a dokázal ohlasovať evanjelium vhod aj nevhod, aj keď mu to prinieslo nielen nevôľu médií ale aj mnohých teológov, ktorí po koncile netúžili po evolúcii, ale po revolúcii v Katolíckej cirkvi.Cirkev prežila a ide ďalej vedená Jánom Pavlom I., ktorý sa za pár týždňov pripája k svojim predchodcom, a po ňom nastupuje veľká, celosvetovo uznávaná osobnosť - Ján Pavol II. Zažili sme na vlastné oči to, ako cez neho zneli slová evanjelia. Zažili sme, ako sa dokázal prihovárať srdciam mladých na svetových dňoch mládeže a ako sa dokázal jasne vyslovovať na apoštolských cestách k srdciam jednoduchých aj mocných tohto sveta. Do niektorých krajín sa ho báli pozvať, aby nespustil revolúciu v srdciach, ktorá vykročením von lámala v chrbte totalitné politické systémy. Zažili sme aj to, ako ho odmietali niektoré fanatici za to, že bol ochotný komunikovať aj s ľuďmi iných vierovyznaní. Zažili sme jeho odchádzanie podobne ako mnohí zažívajú odchádzanie svojich rodičov na druhý svet. Rozhodol sa zostať až do konca.Priznám sa, že som cítil sklamanie, keď kardináli zvolili za pápeža kardinála Ratzingera. Bol to pocit, ktorý som bez problémov "rozchodil". Pápež Benedikt XVI. napriek pokročilému veku a určitej profesorskej strnulosti viedol Kristovu cirkev pevnou a láskavou rukou. Jeho vystupovanie nebolo síce také sympatické aké bolo u jeho predchodcu, aj on však predovšetkým bol sám sebou a Kristovo učenie vedel podávať s jednoduchosťou a ľahkosťou. Urobil veľmi veľa pre zblíženie Katolíckej cirkvi s ľuďmi ktorí uznávajú Krista za svojho učiteľa, no jeho učenie prežívajú iným spôsobom. Svojím odstúpením ukázal veľmi pekný príklad všetkým, ktorí sa silou mocou chcú držať na pozíciách, na ktoré už nevládzu so silami.Teraz teda máme pápeža Františka, ktorý začal veľmi dobre, a je zatiaľ ospevovaný aj médiami, hlavne tými, ktoré by chceli Katolícku cirkev zmeniť podľa svojich vlastných predstáv. Budú na neho tlačiť, aby "upravil" evanjelium tak, aby nebolo príliš náročné pre tých, ktorí sa nechcú "až tak" pripodobniť Kristovi. Teší nás záujem médií o nášho najvyššieho pastiera. Nevyčnieva však z radu pápežov nejako mimoriadne, ako by nás o tom chceli presvedčiť. Je sám sebou a to je dobre, jeho úlohou však nie je ohlasovať svoje učenie, ale učenie Ježiša Krista rovnako, ako to robili jeho predchodcovia. Budeme sa za neho modliť rovnako ako za jeho predchodcov, budeme pri ňom v dobrom aj v zlom, a budeme rešpektovať jeho rozhodnutie aj vtedy, ak nám bude pripomínať vhod či nevhod, to komu sme uverili, a k čomu nás to zaväzuje...
