A Tu už nasledujú otázky, ktoré sa pokúsim odpovedať tak, aby som použil čo najmenej odborných teologických termínov.1) Prečo musel byť Ježiš ukrižovaný, resp. prečo ho Boh obetoval sám sebe? Viem, že sa hovorí, že nás to zachránilo a spasilo, ale nerozumiem tomu, prečo musela byť preliata jeho krv a prečo nás Boh nemohol spasiť "len tak". Navyše som počula názor, že to vlastne vôbec tak nemalo byť, pretože sa Ježiš 3x modlil, aby ho minul ten kalich. A prečo obvinil Boha z toho, že ho opustil? Učiteľ filozofie tiež podotkol, že Ján Krstiteľ si nesplnil svoju úlohu ako Eliáš, lebo aj keď už označil Ježiša za Mesiáša, nebol jeho prvým učeníkom, hoci to tak malo byť. Učiteľ to zdôvodnil tak, že Ján bol z oveľa lepšej rodiny a celkovo bol oveľa váženejší a keď ľudia videli, že on sa k Ježišovi nepridal, je jasné, že to nerobili ani iní. A tak údajne vznikla situácia, kedy ho dav odsúdil na ukrižovanie, aj keď to tak nemalo byť. Neviem, čo si mám o tejto teórii myslieť. Ja totiž neverím všetkému, čo počujem alebo čítam. Napriek tomu alebo práve preto by ma zaujímal Váš názor na toto.Priznám sa, že ja sám som roky hľadal odpoveď na "bláznovstvo kríža", na to, prečo to Boh vyriešil práve takto. V Biblii sa píše, že niet odpustenia bez vyliatia krvi. Za čias príchodu Ježiša na zem skoro všetky národy obetovali ako odplatu za svoje hriechy krv. U väčšiny náboženstiev aj u Izraelitov ľudskú krv nahrádzala krv zvierat. Kto cítil, že sa prehrešil voči Bohu, doniesol baránka, obetoval ho Bohu a na znak odpustenia hriechov bol pokropený krvou tohto baránka. Človek si uvedomoval, že hriechom neubližuje iba ľuďom okolo seba, ale aj Bohu, ktorý má rád všetkých ľudí. Ľudia mali veľa hriechov, a tak zabíjali veľa baránkov. Nevedeli, ako sa z toho vymotať. Cítili, že by mali za všetko zlo, ktoré urobili, preliať svoju krv, no vedeli, že Boh ich nestvorilo pre smrť, ale pre život. Preto prichádza Boh, aby sa stal človekom a prelieva svoju krv za všetkých ľudí. Keďže je aj Bohom, preliatie jeho krvi je cenené oveľa viac ako preliatie krvi nejakého zvieraťa, či človeka.Ježiš bol naplno človekom a cítil pred smrťou strach. Nebolo pre neho jednoduché prijať to, čo každá bunka jeho ľudského tela odmietala. Ten strach bol taký veľký, že to ľudské z neho vykríklo prosbu, aby ho tento kalich minul. Vždy však našiel silu, aby zvíťazil zmysel pre obetu. Keď pri smrti na kríži hovoril Bohu, že ho opustil, vlastne citoval slová 22.žalmu, ktorý mnoho rokov pred jeho narodením rozpráva o všetkom, čo zažil. Ján Krstiteľ si svoju úlohu splnil. On bol ten, ktorý mal pripraviť cestu Pánovi, keď Ježiš začal verejne účinkovať, Ján bol uväznený vo väzení a za Ježišom mohol poslať už iba svojich učeníkov, ktorým o Ježišovi povedal, že on je ten Baránok Boží, ktorý sníma hriecha sveta, ktorý svoju krv preleje za hriechy človeka. Pri čítaní Biblie, najmä proroka Izaiáša všetko naznačuje, že sa to malo odohrať práve takto.2)Čo sa po smrti stane s ľuďmi, ktorí neboli kresťania z dôvodu že napr vyrastali v buddhistickom prostredí. Pôjdu do pekla?My kresťania veríme, že nebo je otvorené pre všetkých ľudí dobrej vôle. Všetky modlitby a sviatosti sú tu na to, aby nimi človek získal silu k tomu, čo je najdôležitejšie - konkrétne skutky. Pri poslednom súde sa Boh nebude pýtať na vierovyznanie, ale: "Bol som hladný, dal si mi jesť?" Po smrti bude človek súdený podľa svojho svedomia. Nakoľko počúval jeho dobré rady, a nakoľko odolával všetkému, čo sám vnímal ako zlé.3) Čo je peklo? Môžeme ho vnímať ako vzdialenosť od všetkého dobrého, čo Boh symbolizuje? Alebo je to, ako to interpretujú niektorí, zánik duše?Peklo podľa nás nie je zánik duše. Tá je nesmrteľná, a po smrti sa od tela oddelí iba na čas do druhého Ježišovho príchodu. Vtedy by sa mala opäť spojiť s telom a človek by mal žiť buď v nikdy nekončiacej radosti, alebo v nikdy nekončiacom utrpení. Najjednoduchšie by sa peklo dalo vysvetliť ako vzdialenosť od Boha. Vraj pri smrti človek pochopí, o čo prišiel. Nepríjemné by malo byť aj to, že človek, ktorý odmietol Boha, sa ocitne v spoločnosti ľudí, ktorí bojujú proti všetkému dobrému, a ktorí si navzájom závidia neprajú si a ohovárajú sa. Biblia píše, že hriech prišiel na svet zo závisti diabla. Zjednodušene by sa dalo povedať, že peklo je spoločenstvo, kde každému robí radosť ubližovať druhým, a kde každý veľmi trpí, pretože mu je ubližované od ostatných obyvateľov pekla.4) Je niekedy "zlo" "dobrom"? Pretože si myslím, že keby "zlo" nemalo existovať, Boh by nikdy nestvoril "satana". On musel predsa dopredu vedieť, ako to s ním dopadne, že sa stane zlým. Podľa mňa satan ako taký neexistuje, je to jednoducho iba obrazne nazvaná druhá možnosť, ktorú človek pri rozhodovaní vždy má. Keby ju nemal, nemá slobodnú vôľu. Ak nemá slobodnú vôľu, nemôže naozaj milovať, pretože by to bolo z donútenia. Preto sa domnievam, že existencia zla a toho, čo kresťania nazývajú satanom, je v podstate pozitívna, a bola súčasťou Božieho plánu. Veď aj Ježiš vraví, aby sme sa nesnažili vyplieniť kúkoľ, aby sme s ním nevytrhli pšenicu. Ak to tak ale nie je, a zlo nemalo nikdy existovať, potom z toho vyplýva že: a) Boh nie je vševedúci, a/alebo b)nie je všemocný. Všetci ma presviedčajú o tom, že sa mýlim, ale mne to tak jednoducho dáva zmysel. Aký je Váš názor?Boh aj satana stvoril ako dobrého anjela. Anjela, ktorý nebol bohom zla a ktorého úlohou bolo slúžiť Bohu. K tomu však potreboval pokoru. Pokora je pravda. Mal uznať, že Boh je oveľa väčší a mocnejší ako on a mal mu slúžiť. Boh ho do tejto služby nenútil. Dal mu slobodu rozhodnúť sa ísť aj proti Bohu. Diabol vedel, že to pre neho bude horšie, no vo svojej pýche sa rozhodol Bohu radšej neslúžiť, ale bojovať proti nemu. Vedel, že prehrá, no ako otec lži klame aj sám sebe, že by niekedy mohol vyhrať. Je nešťastný a jeho najväčšou túžbou je, aby prispel k tomu, aby nešťastných bolo viac, pretože im závidí, ak sú šťastní. Kúkoľ predstavujú zlí ľudia. Ježiš preto nekázal vytrhať kúkoľ, pretože človek nemá také jasné myslenie ako anjeli. Počas svojho života sa ešte môže rozhodnúť, že nebude kúkoľom, ale pšenicou. Teológovia vysvetľujú, že anjeli sa takto mohli rozhodnúť iba raz, pretože majú jasné poznanie a úplne jasne a presne vedeli, do čoho idú. Boh nám dal možnosť, aby sme ho mohli slobodne milovať. Dal nám aj právo ho nenávidieť, a niesť si dôsledky aj za lásku, aj za nenávisť...5) prečo sa katolíci modlia k, resp. cez Pannu Máriu? Nie je to porušením prikázania? Prečo by sa za nás mal niekto prihovárať, ak nám Boh aj tak dá to, čo potrebujeme? A na histórii sme sa učili, že Otec a Syn boli oficiálne zrovnoprávnení až v roku (asi cca, nepamätám sa presne 325). Znamená to teda, že nie všetci prví kresťania ho považovali za rovného Bohu. Veď aj on sám vraví, aby ho nenazývali dobrým, lebo dobrý je len Boh. Som z toho dosť zmätená.Katolíci sa nemodlia k Márii. Pre nás je iba človekom, ženou, ktorá splnila svoj plán. Vážime si ju akú tú spomedzi nás ľudí, ktorá sa stala matkou Ježiša. Ako tú ktorá mu darovala telo rovnako, ako nám darovali telá naše matky. Keď si niekoho vážime, obvykle si vážime aj jeho matku, najmä vtedy, ak je to duchovne nádherná žena. Modlitba je rozhovor s Bohom. Môžeme sa modliť buď sami, a môžeme si k tomu rozhovoru niekoho prizvať. Keďže veríme, že po smrti sa život človeka nekončí, môžeme si k modlitbe prizvať aj niekoho z druhého sveta. Mariánska úcta vlastne znamená, že sa modlíme spolu s Máriou k Bohu. Boh vie, čo potrebujeme, a napriek tomu nás vyzýva, aby sme ho prosili. Pre mňa, dospelého "sebestačného muža" je modlitba vždy vyjadrením pokory, prejavením toho, že v mnohých veciach nie som sebestačný. Nie som ako Boh.A čo sa týka toho zrovnoprávnenia Otca Syna a Ducha Svätého, to oficiálne naozaj trvalo niekoľko storočí. Z jednoduchého dôvodu. Ježiša ukrižovali práve preto, že "sa robil rovným Bohu". Náuka o trojjedinom Bohu v prostredí, ktoré poznalo buď jedného Boha, alebo mnohých bohov, si dlhé roky hľadala výrazové prostriedky. A hoci kresťania od prvých storočí spievali Kristovi hymny ako Bohu, a vyprosovali si dary Ducha, a pritom vnímali, že to je stále ten istý Boh Abraháma Izáka a Jakuba, museli sami prísť na to, že Boh síce zjavil, akým bohatým vnútorným životom žije, ale že je to niečo úplne iné, než na čo boli zvyknutí. Úradne sa niečo ako učenie zvyklo definovať až vtedy, kedy vznikla nejaká skupina ľudí s výrazným vplyvom, ktorí napríklad presadzovali, že Ježiš nemal hmotné telo. Aj Ježiš dlho tajil, kým vlastne je. V Biblii máme viackrát spomenuté, že apoštolom zakázal, aby ho predstavovali ako Mesiáša, ako Boha, ktorý prišiel medzi ľudí v ľudskom tele. A ľuďom, ktorí ho takto označili, alebo mu uznali Božie vlastnosti, vždy zvykol dať odpoveď, ktorá ich mala viesť k hlbšiemu uvažovaniu.Predpokladám, že odpovede na otázky vyvolajú mnohé iné otázky. Chcel by som poprosiť všetkých diskutujúcich aj z jednej aj z druhej strany "názorového bloku", aby sa zdržali výsmešných reakcií. Každý z nás mnohé veci vníma v trochu iných významových odtienkoch. Nie sme nepriatelia. Sme tu na to, aby sme sa navzájom obohatili. Hovorí sa, že tam, kde sú dvaja ľudia s úplne rovnakým názorom, tam je jeden z nich zbytočný. :-))
