Prvá výhovorka, ktorú som používal, bola: "Viete čo, ja sa dôchodku aj tak nedožijem." Druhá výhovorka bola táto: "Keď budem dôchodca, politici ma aj tak zdegradujú iba na "voličský hlas" väčšiny, ktorý si budú chcieť dôchodkom kúpiť." Tretia výhovorka už mala v sebe závan (ale iba malý)logiky: "Ešte počkám. Za rok nedá veľa získať, no dá sa veľa stratiť." Vedel som, že za všetko mi ručí štát, a že mu ide o moje dobro, no toho som sa obával najviac.Nepodceňujem úlohu štátu a viem, že by mal slúžiť spoločnému dobru občanov. Podľa mňa má pracovať v tých oblastiach, ktoré nedokáže zabezpečiť súkromný sektor. Mal by sa usilovať dobre hospodáriť s vyzbieranými financiami, no viem, že to nedokáže tak, ako súkromný sektor. Nepoznám úradníka na Slovensku, ktorý by svoje úspory zveril štátnej banke, keby najakú takú na Slovensku založili. V oblasti financií neverím ľuďom, ktorým ide o moje dobro. Viac verím ľuďom, ktorým ide o ich zisk a sú ochotní so mnou ako s akcionárom a zákazníkom, sa o časť zisku podeliť.Je úplne prirodzené, že štát sa bude usilovať dôchodky udržať na najnižšej možnej miere znesiteľnosti, pretože ich vždy bude chápať ako výdavky pre neproduktívnych ľudí. Na druhej strane je úplne prirodzené, že podnikatelia hospodáriaci s druhou polovicou sa budú usilovať o najvyšší možný zisk, o najvyššie dôchodky a o spokojných zákazníkov. Viem, že v prvom rade im nejde o dobro dôchodcov, ale o vlastný zisk, ktorý je však veľmi úzko prepojený so spokojnosťou zákazníka.Vstúpil som do druhého piliera na poslednú chvíľu. Neporadil mi "tatino", ale ľudia ktorí podnikajú, a ktorí vedia vytvárať zisk. Bol som presvedčený, že sme už natoľko v Európe, že to u nás pobeží normálne ako všade. Zdá sa, že si ešte na to budeme musieť počkať, lebo u nás ešte asi chvíľku (dúfam, že iba chvíľku!) pobežia bieloruské a kubánske spôsoby. Ešte chvíľku sa nás budú usilovať presvedčiť, že je to štát, ktorý najlepšie vie, čo je naše dobro. Neverím populistickým frázam, že štát najlepšie dokáže hospodáriť so štátnymi podnikmi. Neverím, že teraz vytváraný zisk nepreje na nezmyselné politické kampane a zbytočné financovanie štátnych podnikov, ktoré v súkromných rukách budú určite ziskové.Pán Fico, viem, že potrebujete veľa peňazí, pretože potrebujete splniť veľa predvolebných vzájomne si protirečiacich sľubov. Viem, že to chcete riešiť po Jánošícky, teda bohatým brať a chudobným dávať. Neberte prosím peniaze budúcim dôchodcom. Terajší dôchodcovia, ktorí vás zvolili, majú deti a vnúčatá a ak pochopia, že chcete okradnúť ich ratolesti len preto, aby ste sa pokúsili vytvoriť silný sociálny štát, nabudúce vám už svoj hlas nedajú. Niektorých z nich možno znova presvedčíte, že vysoké dôchodky im zabezpečia vysoko ziskové štátne podniky, aj medzi dôchodcami však pribúda tých, ktorí vedia, že zisk sa nevytvára tak, že sa tlačia peniaze. Ak chce štát rozdeľovať, najskôr musí mať čo rozdeľovať. Ak chcete naozaj dopriať dôchodcom vysoké dôchodky, zlepšujte podnikateľské prostredie, nechajte súkromníkov vytvárať zisk a usilujte sa o to, aby štát z toho zisku prejedol čo najmenej a pokiaľ možno čo najefektívnejšie.Viem, že mnohí majú obavy z toho, že prvý pilier sa bude hradiť zo štátneho rozpočtu. Pokiaľ viem, tak sa doteraz jediný pilier hradil vždy zo štátneho rozpočtu. Čo na tom, že to išlo cez štátnu sociálnu poisťovňu. Je predsa úplne jedno, ako sa nazvú jednotlivé pokladničky, do ktorých štát šporí. Je smutné, ak súčasná vláda tvrdí, že jej ide o dôchodcov a chce to riešiť tak, že budúcim dôchodcom ukradne a dá súčasným. Nechce riešiť problém budúcich dôchodkov, chce ho iba znova odsunúť. V tejto reforme predsa ide o to, aby v budúcnosti zo štátneho rozpočtu išlo na dôchodky o polovicu menej ako dnes. Že to bude určitý čas trvať? Koľko to bude? Myslím, že toto dokáže vypočítať už aj piatak na základnej škole...
