
Už Izaiáš predpovedal, že príde Boh, ktorého úlohou bude nás spasiť, a majú sa nám otvoriť uši a rozviazať spútaný jazyk. Možno myslel iba na telesné uzdravenia, v každom prípade sa udiali aj duchovné. Vďaka Ježišovi boli ľudia schopní počuť to, čo mnohé roky prehliadali. Boli schopní si uvedomiť univerzalitu ľudskej rodiny, kedy blížnym mohol byť hoci aj nenávidený samaritán a zdieračský mýtnik sa mohol stať priateľom svojej zdieranej obete, navyše stratil schopnosť ju ďalej zdierať, lebo zrazu chcel porozdávať všetko nazdierané.Uzdravený duchovný sluch pomohol vnímať ľudskú biedu v jej mnohých podobách a vyvolať potrebný súcit. Uzdravený sluch pomohol odvyknúť si od toho, na čo by si človek nemal zvyknúť nikdy. Na predsudok, že bieda je niečo, za čo si môžu vždy tí druhí iba sami a keďže je to ich problém, nech si ho teda vraj riešia. Uzdravený sluch počuje, že v tejto vete je lož, pretože každý človek má svoju zodpovednosť za osud ľudskej rodiny. Zodpovednosť za to, že rozšíril primálo dobra a aj za to, že lepšie nevyužil druhý dar, ktorým je rozviazaný jazyk.Takýto jazyk sa zastane utláčaných, hladujúcich, nespravodlivo väznených. Prihovorí sa skľúčeným a dáva do popredia skutky spravodlivých a nie výstrednosti pojašených. Takýto jazyk sa zastane cuzincov a usiluje sa im vytvoriť podmienky pre slušný život, najmä pre siroty a vdovy. Chce pomôcť tým, ktorí vo vojne prišli o najbližších. No nielen to, otvorene bude hatiť cesty hriešnikov, tých, ktorí vnášajú zlo a nenávisť do ľudskej rodiny, nebude poklonkovať mocným, ale bude šíriť súcit k tým, ktorí nie sú chudobní len vlastnou vinou.Uzdravený sluch a uzdravený jazyk nezvyknú nechať človeka v nečinnosti. Tí "najzdravší" vedia neprepočuť a vnímajú, vedia kam zamerať zrak, komu poslať úsmev, komu na chvíľu požičať svoje ucho vo vnímajúcom načúvaní jeho problémov. Najzdravší vedia včas vyrieknuť zmierlivé slovo, slovo poďakovania, vedia poprosiť o odpustenie...Pane uzdrav mi dnes môj sluch a jazyk aspoň o kúsok