V každom prípade je potrebné usilovať sa o podporovanie rovnosti práv mužov a žien a odstrániť každú formu diskriminácie. Treba hovoriť o úcte k dôstojnosti ženy, celkovo pozdvihnúť sociálny rozvoj no bez narušenia silného zmyslu pre rodinu, ktorý je u Rómov prítomný. Na prvom mieste je to štát, ktorý sa má starať o ľudský rozvoj, no je vhodné aj potrebné, aby sa do konkrétnych iniciatív zapojila aj Cirkev a primeraný priestor majú dostať aj samotní Rómovia. Cirkev si uvedomuje, že k jej základnému poslaniu patrí informovať verejné inštancie o situácii chudoby tejto populácie. Cirkev pripomína, že rozvoj národa sa neuskutočňuje v prvom rade peniazmi, ani materiálnou pomocou, ani technickými štruktúrami, ale formovaním svedomia, dozrievaním postojov a zvykov. Človek je hlavnou postavou vývoja, nie peniaze ani technika.Keď sa tu hovorí o Cirkvi, myslí sa na poslanie celej Cirkvi, na všetkých jej členov. Nikomu z členov Cirkvi nemôže byť jedno, ak je niekto v rámci spoločenstva Cirkvi odsúvaný na okraj. Živé a zdravé spoločenstvo nemá odmietajúci postoj, ale naopak postoj, ktorý je otvorený a prijímajúci. Rómovia radi počúvajú o Bohu od tých, ktorí sú s nimi solidárni v situáciách ich každodenného života. Na oplátku ponúkajú to, ako oni sami prežívajú svoj vzťah k Bohu. Liturgia by mala smerovať k tomu, aby bola čo najviac blízka ich srdcu. Je potrebné pracovať na preložení liturgických textov, modlitebných knižiek a Biblie do jazykov, aký používajú etnické skupiny v jednotlivých regiónoch. Veľmi dôležitý je prínos hudby a audiovizuálne prostriedky modernej techniky.Pre Rómov sú veľmi dôležité aj púte, lebo predstavujú ideálne možnosti pre rodinné stretnuta, často sú cieľom púti "posvätné miesta", späté s ich rodinnými dejinami. Na tých miestach, na miestach stretnutia s "Bohom ich svätca" býva posilňovaná vernosť skupiny a zažívajú tam skúsenosť katolíckosti, ktorá ich vedie od "ich svätca" ku Kristovi a k Cirkvi. Mnohí Rómovia svoju vieru poznajú často iba veľmi povrchne a často sa preto stávajú ľahkými obeťami siekt, ktoré ponúkajú rodinnejšie prežívanie spoločnej viery. Také isté prežívanie dokážu ponúknuť nové cirkevné hnutia, ak dokážu ponúknuť aj prijatie Rómov, môžu veľmi významne prispieť k ich evanjelizácii. Veľkou pomocou sú aj národné a medzinárodné katolícke združenia Rómov, ak dokážu spolupracovať na úrovni miestnych cirkví a s Pápežskou radou pre pastoráciu migrantov a cestujúcich.Ako kresťania by sme si v prvom rade mali zodpovedne odpovedať na otázku, či robíme dosť pre týchto našich bratov a sestry, najmä pre tých, ktorí vôbec nemôžu za situáciu do ktorej sa dostali, aj našou neochotu prijímať ich takých akí sú, a akými ich urobil aj nezmyselný sociálny systém, ktorý nevyžaduje od nich, aby spolupracovali na svojej lepšej budúcnosti. Niekedy uvažujem nad tým, či ten systém neubližuje viac nám ako im. Až príliš sme si zvykli, že solidárnosť je vecou štátu, až potom obce a až potom na chvoste som ja konkrétny človek, ktorého Ježiš pozýva, aby pomohol konkrétnemu človeku: "Bol som hladný, dal si mi jesť?"
