Je zaujímavé, že najviac "národniarov" je práve v oblastiach, kde o obyvateľoch maďarskej národnosti počujú iba z rozprávania náhodných turistov, ktorí sa na juhu Slovenska stretli s mnohými slušnými ľuďmi a možno jedným - dvoma arogantnými predavačkami, ktoré sa tvárili, že nerozumeli po slovensky. Na takéto chrapúnske správanie obvykle upozorňujú iba chrapúni, ktorí sú rovnako neznášanliví a v podstate im na druhých prekážajú ich vlastné chyby. Na druhej strane tí, ktorí žijú v týchto oblastiach, sa pýtajú, čo to ten národnostný problém vlastne je. Je to preto, lebo oni na vlastné oči vidia, že tých arogantných je skutočne iba malé percento a prejdú ponad ich správanie rovnako, ako my prejdeme ponad vykrikovanie nejakého opilca pred krčmou na ulici.V čom vidím problém? Niektorí politici si myslia, že jediné, čo zomkne členov a sympatizantov ich strany, je nájdenie spoločného nepriateľa. U triezvo premýšľajúcich ľudí takáto kampaň obvykle nanájde oporu, veď kto vzdelaný, rozumný a normálny má rád nacionalistov. Sú však aj iní voliči, u ktorých sa nedá apelovať na rozumnosť a tak sa apeluje na city, prípadne nižšie pudy. Takéto správanie je v každej vyspelej krajine považované za podlosť a nacionalistov tam neberú vážne. Je zaujímavé aj to, že tí, ktorí takéto vášne rozpútavajú, osobne poznajú veľmi veľa občanov Slovenska, ktorí síce sú inej národnosti, no sú skutoční patrioti a majú Slovensko, svoju rodnú krajinu radi. Z ich strany považujem za podlosť to, že zneužívajú často nízku kultúrnu a vzdelanostnú úroveň svojich voličov na zvyšovanie svojich preferencií.Po takýchto kampaniach, ktoré sú vedené často veľmi primitívne, sa nemôžeme čudovať tomu, že najmä medzi mladými, nerozhľadenými ľuďmi pribudnú prejavy nacionalistickej neznášanlivosti. Obvykle to začína slovnými, či písomnými prejavmi takýchto ľudí, ktorí by o svojej príslušnosti k slovenskému národu a materinskej reči mohli svedčiť minimálne lepším pravopisom, a končí to útokmi na nevinných ľudí len preto, že si "dovolili" rozprávať sa, či telefonovať na verejnosti, s niekým blízkym v svojom materinskom jazyku. Kto je za toto zodpovedný? Všetci tí, ktorí nechápu, že je pekné, ak je človek hrdý na svoj národ, no rovnako si musí vážiť všetky ostatné. Všetci tí, ktorí nechápu, že Slovensko je krajinou, ktorú si spoločne budujeme ako svoju rodnú vlasť - patriu, bez ohľadu na to, aký je náš materinský jazyk. Toto je patriotizmus ku ktorému nás vyzval Ján Pavol II.Nechajme sa viesť skutočnými osobnosťami a nie ožranskými krikľúňmi, či puberťáckymi nacionalistami, ktorí nechápu, čo to znamená vážiť si druhého človeka. Je úplne jedno, či títo krikľúni bývajú južne, či severne od Dunaja, spoločnosť im takéto chrapúnstvo nemôže tolerovať a predstavitelia Slovenska by nemali otáľať nazvať takéto prejavy ich pravým menom...
