Najskôr je to príbeh Samuela, ktorý počuje Pánov hlas, ale nevie, kto ho volá. Ani rozospatý Héli mu hneď nevie poradiť. Je však skúsenejší, a preto, keď k nemu už po tretíkrát Samuel prichádza, pochopil, že chlapca volá Pán. Vysvetlil mu, čo má na Pánovo volanie odpovedať. Hovor, Pane, tvoj sluha počúva. Vďaka Héliho rade nepremeškal svoju životnú príležitosť stať sa naplno sám sebou, stať sa Božím prorokom. Pán bol s ním a ani jedno jeho slovo nepadlo na zem. Vypracoval sa chlapec...Takéto "nakopnutie" správnym smerom sa ušlo aj dvom učeníkom Jána Krstiteľa. On ich upozornil, za kým majú ísť. Majú nasledovať Božieho baránka. Nezaváhali, keď im Ján ukázal iný smer života a nikdy to neoľutovali. Boli dobrými žiakmi, lebo už trochu vedeli byť aj učiteľmi. Ondrej, brat Šimona Petra, si to, čo sa dozvedel, nenechal pre seba a "nakopol" svojho brata. Priviedol ho k Ježišovi.Učitelia to nikdy nemali ľahké. Zvlášť v obdobiach ľudstva, kedy prílišné spoliehanie sa na vlastný rozum sa dostávalo do rozporu s tým, čo ohlasovali autority. Smutné to býva hlavne vtedy, ak autority nie sú iba učiteľmi, ale aj svojím životom svedčia o tom, čo ohlasujú. Ubúda tých, ktorí sa chcú nechať viesť. Takíto ľudia obvykle všetkých hodia do jedného spoločného vreca, na ktorej je nálepka "slepí vodcovia". Strácajú ochotu hľadať, strácajú ochotu byť žiakmi. Chcú byť učiteľmi, ktorí sa učia sami od seba, zo svojho intelektu, z encyklopédií, kde vedomosti bývajú podávané bez ladu a skladu a hlavne bez akéhokoľvek mravného náboja.Takíto žiaci, pohŕdajúci učiteľmi, sa častokrát naučia veľmi veľa nepotrebných a nedôležitých vecí. Poznajú všetky smerovníky, no nepoznajú Cestu. Zvyknú naletieť na pravdu kohokoľvek, kto bojuje proti nejakej autorite. Nehľadajú vedomosti privádzajúce k niečomu a budujúce niečo, ale iba vedomosti, ktoré čokoľvek dokážu poprieť. Namiesto skutočných učiteľov a svedkov, počúvajú odporcov akýchkoľvek učiteľov. Je to móda vnášajúca do duše nepokoj. Keďže niet náboženstva a filozofického smeru, ktorý by neurobil nejakú chybu, pre istotu sa rozhodnú neveriť nikomu, okrem vlastného úsudku. Človek si je sám mierou svojej pravdy...Nič nové pod slnkom. Už to tu veľakrát bolo. Prvýkrát vtedy, keď človek jedol zo stromu poznania dobra a zla. Odvtedy už veľakrát chce sám rozhodovať o tom, čo je pre neho dobré a čo zlé. Jeden "izmus" nahradí novým, vylepšeným, zverskejším a neslobodnejším. Nechce slúžiť pravde, pretože najskôr by ju musel prijať a rešpektovať. Prijať od nejakého učiteľa, od nejakého svedka. Musel by prijať, že pravda existuje a on je povolaný ju hľadať. Skromne a vytrvalo. Boh nám posiela ľudí, ktorí sú "špecialistami" na Boží hlas. Posiela nám učiteľov, ktorí nám pomáhajú stať sa učiteľmi pre druhých. Bez úcty k pravde však človek navždy bude iba žiakom hrajúcim sa učiteľa.Dnešný svet nepočúva učiteľov, ak nie sú zároveň svedkami. Ak svojím životom nedokazujú, že to, o čom hovoria, je pravda, lebo ich život to pohlo k dobru. Ja sám seba nepokladám za učiteľa. Som hľadajúci učeň. Tiež pochybujem o mnohých pravdách a mnohí učitelia mi budú niečo zbytočne niečo ohlasovať, keď ich život kričí úplne niečo iné ako ich pery. Chcem sa učiť aj sám od života, no chcem sa učiť aj od múdrych ľudí, ktorých má každá doba dostatok...
