Nechať sa poznačiť popolom ako nejakým magickým úkonom, a potom celý pôst žiť v starých koľajách tak ako predtým, je len pokusom o oklamanie samého seba. A to aj napriek tomu, že človek veľmi dobre vie, že seba samého neoklame. Pokánie sa počas dejín už veľakrát zvrhlo na čudesné podoby. Napríklad tak, že si človiečik sadne na vrece s popolom, na ktoré položí brokátovú podušku a uvažuje o tom, že lepšie by sa sedelo v pohodlnom kresle, teda že niečoho sa predsa len zrieka. Ak do uvažovania o pôste nevpustíme uvažovanie o ľuďoch okolo nás a o našom správaní sa k nim, ak tam nepustíme uvažovanie o Ježišovi, ktorý za nás trpel a zomrel na kríži, potom je zbytočné prísť do kostola po nejaký symbol. Symbol má vtedy zmysel, ak ho tým zmyslom naplníme, ináč dávame svojím správaním najavo, že ho chápeme len ako nejakú mágiu. A mágia má ďaleko od viery...Výzva o kajaní sa a uverení v evanjelium je o popole v nás. O tom popole, ktorý vytvoríme spálením zla v našom vnútri. O popole spálenej lenivosti, kedy urobíme viac ako len to, čo je povinné, o popole ktorý vytvoríme kráčajúc smerom k Bohu a k ľuďom. O popole, ktorý vznikne spálením toho, čo blokuje rast našej viery v evanjelium, radostnú zvesť. Pôst nie je o uzavretí sa do sebaľútosti či do sebazdokonaľovania. Je o otvorení sa svetlu, o otvorení sa ohňu, ktorý v nás taví zlato a striebro a vytápa z neho všetky zbytočné primiešané nerasty. Kvalitné striebro podľa Biblie má byť sedem ráz čistené. Zhruba toľko týždňov trvá pôst, ktorý je prípravou na slávenie Veľkej noci. Symbolicky by to mohlo znamenať každý týždeň nejakým ohňom prečistiť usadeniny, ktoré spôsobujú v nás to, že slabne svetlo viery, že slabne svetlo lásky k Bohu a k jeho bratom a sestrám s ktorými žijeme.Prakticky to znamená, že nestačí obmedziť nejaký zlozvyk na toto obdobie, znamená, že nestačí plniť bez myšlienok len nejaké vonkajšie úkony. My katolíci určite častejšie prídeme na sväté omše, budeme sa usilovať nájsť si čas aj na krížové cesty, kde budeme uvažovať koľko za nás Ježiš trpel. Mali by sme si však nájsť aj viac času na ľudí okolo nás. Na ľudí v rodine aj na ľudí bez domova, prípadne opustených vo svojich domoch, na priateľov s ktorými sa stretávame v rôznych spoločenstvách aj na tých, ktorí opustení stoja bokom. Jednoducho mali by sme si uvedomiť, že Ježiš za nás zomrel preto, aby nám pomáhal byť ľudskejšími ľuďmi. Aby človek človeku nebol vlkom, ale bratom. Učí nás to a vo sviatostiach nám k tomu dáva aj silu. Je na nás, čo bude nasledovať po poznačení popolom na čelo. Ak od samých seba neočakávame nič, radšej zostaňme sedieť v lavici a čestne si priznajme, že popol na našom čele by bol ten jediný, ktorý by sme mali počas pôstneho obdobia. Prach prachu, popol popolu. Popol na čele v znaku kríža, na ktorom zomrelo Svetlo sveta, si logicky žiada popol zo spálenia kúska tmy v nás...
