Je veľa vecí, ktoré sme ako ľudstvo za posledné desaťročia dosiahli. Veda a najmä technika ide takým tempom, že niekedy stačí počkať pol roka a človek si kúpi technickú vymoženosť, ktorú predpokladá, že dovtedy vyrobia, a bude sa predávať za pomerne rozumnú sumu. V oblasti zdravotníctva už pri mnohých chorobách nie je prekážkou nedostatok vedomostí, iba nedostatok prostriedkov. V oblasti komunikácie nie je problém v priebehu niekoľkých sekúnd začať komunikovať s mnohými na ľubovoľnom mieste na Zemi presne tak, ako kedysi tetky na dedine pred obchodom. Svet sa stáva dedinou, no príliš veľkou na to, aby sme mohli vnímať drobné potreby drobných ľudí a ich potreby sú často zatláčané do mediálneho podpalubia.Ja osobne pápežov prejav vnímam ako výzvu k vytriezveniu z toho, že nie sme ako ľudstvo až tak sebestační, ako si niekedy namýšľame. Pokrok vo vede a v technike ešte nie je pokrokom v ľudskosti. Pokrok v možnostiach komunikovať ešte nie je pokrokom v schopnostiach komunikovať. A ak stúpa životná úroveň, nemusí to znamenať, že pribúda šťastnejších ľudí, pretože človek nie je stavaný iba na prijímanie, ale aj na odovzdávanie. Každý človek sa počas svojho života musí naučiť prijímať od druhých, no malo by mu byť umožnené, aby mohol aj rozdávať, aby sa mohol podeliť s tými, ktorí majú menej. Nič tak neničí ľudskú dôstojnosť, ako keď človeka schopného rozdávať dotlačia okolnosti iba do pozície prijímateľa.Napriek pokroku vo vede, v technike a v možnostiach komunikácie ešte stále sú na svete ľudia, ktorí žijú v krajnej biede, ešte stále sú národy či krajiny plné nenávisti voči sebe a sú krajiny, ktorí z ich nenávisti ekonomicky prospievajú. Ľudstvo si myslí, že môže byť samé tvorcom svojho osudu, a že nepotrebuje pomoc od nikoho. Ľudstvo si namýšľa, že je samé schopné zničiť zlo a hriech a nechce prijať Spasiteľa, ktorý im práve tieto negatívne hodnoty chce "ukradnúť" a niesť na svojich pleciach. Spasiteľ chce v človeku rozvinúť to, čo je skutočne hlboko ľudské, to čo hriech prekrýva a ničí.Mne osobne ako mladému mužovi chvíľku trvalo, kým som sa popri rozdávaní naučil rovnako samozrejme prijímať. Niekedy pre seba, no častejšie pre tých, ktorí majú menej ako ja, a ktorým chcem pomáhať. Poznám ľudí, ktorí sú prihrdí na to, aby niečo prijali, napríklad aj taký obyčajný súcit, či snahu o pochopenie druhými ľuďmi, a ochudobňujú sa o mnohé hodnoty. My, ako ľudstvo by sme si mali prestať klamať do vlastných očí, že všetko zvládneme iba svojím intelektom, lebo ten nezvykne byť prekážkou skutočného pokroku. Prekážkou skutočného pokroku je zlo v nás v akejkoľvek podobe. Človek, ktorý si to neuvedomí, a bude chcieť byť sám sebe bohom dopadne tak, že si vytvorí obraz boha, ktorý sa nebude znášať s obrazom boha jeho nepriateľa, a ktorému nebude záležať na spoločnom dobre, iba na dobre "vlastníka boha".Ak sa spomedzi ľudí vytratí záujem o spoločné dobro nás všetkých, ak sa vytratí solidárnosť a ochota zbavovať sa svojich hriechov, môžeme dosahovať úžasný pokrok a napriek tomu sa môžeme stávať menej ľudskými ľuďmi. Ľuďmi, ktorí bez mihnutia oka vyhodia nedojedené potraviny, ktoré by mohli byť pokrmom pre jednu rodinu v chudobnej oblasti sveta na veľmi dlhý čas, ľuďmi, ktorí prepočujú správu o zamrznutnom bezdomovcovi, ľuďmi, ktorí presne vedia, ktorá mediálna hviezda s ktorou chodí a s ktorou sa práve rozvádza, pretože vedieť to znamená byť "in" a vedieť napríklad o nejakých podrobnostiach o vojne v Darfúre, kde nejde o ropu, znamená byť "out". Nemôže nám byť jedno, že niekde zomierajú ľudia od hladu a smädu, v chudobe a opustenosti. Nemôže nám byť jedno, že niekde rasová a náboženská nenávisť a diskriminácia zotročujú človeka. Aj tieto správy totiž hovoria o tom, aký pokrok sme ako ľudstvo dosiahli...
